Dioklecián: Rozdiel medzi revíziami

Dioklecián vymenoval v roku [[285]] za svojho spoluvládcu krajana [[Maximiánus|Maximiána]]. Dioklecián prijal prímeno Jovius (podľa najvyššieho rímskeho boha Juppitera), Maximianus prijal prímeno Herculius podľa Herkula. V roku [[293]] si potom Dioklecián i Maximián pribrali ďalších spoluvládcov, ktorým udelili titul ''Caesar'', a sami si vybrali titul ''Augustus''. Títo caesari ([[Gaius Galerius]] a [[Konštancius Chlorus]]) mali formálne nižšie postavenia ako augustovia, de facto však disponovali plnou cisárskou mocou na svojom pridelenom území. Vládny systém tetrarchie nebol výsledkom akejsi teórie o novom delení moci v ríši. Vznikol čisto z praktických dôvodov – Rímska ríša bola obrovský štát a ako taká sa teda nedala efektívne viesť len z jedného miesta a jedným mužom. Medzi 4 panovníkmi vypukli nepokoje, v ktorých zvíťazil Konštantín Veľký, ktorý sa stal neobmedzeným vládcom.

 

Dioklecián prísne oddelil vojenskú a civilnú správu provincií, ako to bolo v predchádzajúcom období. Namiesto trojstupňovej štátnej správy zaviedol päťstupňovú štátnu správu: cisár – prefektúra (4) – diecéza (12) – provincie (viac ako sto) – mesto. Dokonca aj Itáliu rozdelil na provincie, staršie veľké provincie rozdelil na menšie provincie.