Michal IV. (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
d link. |
||
Riadok 19:
[[Súbor:Michael IV histamenon.jpg|náhľad|Michal IV. na byzantskej minci]]
'''Michal IV.''' '''Paflagónsky''' (*okolo [[1010]], [[Paflagónia]]{{--}}† [[10. december]] [[1041]], [[Konštantínopol]]) bol byzantský cisár v rokoch [[1034]]{{--}}[[1041]]. Cisárom sa stal po smrti (zrejme vražde) cisára [[Roman III.|Romana III.]], keď sa oženil s jeho ženou, svojou milenkou, cisárovnou [[Zoe Porfyrogenéta|Zoe]]. Podľa dobových správ bol Michal bol veľmi krásny, štedrý a šikovný, ale trpel [[epilepsia|epilepsiou]] a bol nevzdelaný, čo viedlo k tomu, že mnohé oblasti vlády prenechal na svojho brata, ministra [[Ján Orfanotrofos|Jána Orfanotrofa]]. Ten finančnými (daň ''[[aerikon]]'') a vojenskými reformami navrátil ríši stratenú silu, ale získal aj mnohých nepriateľov. Na východnej hranici bolo [[Georgios Maniakes|Georgiom Maniakom]] dobyté mesto [[Şanlıurfa|Edessa]] a aspoň spočiatku boli úspešné aj boje na [[Sicília (ostrov)|Sicílii]]. Podarilo sa mu taktiež potlačiť bulharské [[Peter Deljan|Deljanovo povstanie]], naopak úplnú nezávislosť získala srbská [[Duklja]]. Obdobie jeho vlády je spojené aj s rozsiahlymi čistkami vedenými proti aristokratickým rodinám.<ref name=":VV">Michael IV. Paflagonec. In: {{Citácia knihy
|priezvisko=Vavřínek
|meno=Vladimír
Riadok 61:
Už krátko po jeho nástupe musel Michal riešiť viacero vzbúr proti jeho nástupu a boje sa viedli aj na východných arabských hraniciach. Najväčším tu dosiahnutým úspechom bol zisk starodávneho kresťanského centra [[Edessa (Mezopotámia)|Edessy]]. V roku [[1035]] požiadal [[Palermo|palermský]] emir Michala o pomoc, kvôli povstaniu jeho brata. Aj napriek následnej smrti emira boje na Sicílii pokračovali. V roku [[1038]] bola začatá výprava na čele s [[Georgios Maniakes|Georgiom Maniakom]]. Výpravy sa zúčastnil takisto aj manžel Michalovej sestry Štefan (Stefanos). V priebehu nasledujúceho roka boli vďaka Maniakovmu skvelému vedeniu dobyté mestá [[Palermo]] a [[Messina]] a podarilo sa ovládnuť takmer celú Sicíliu, avšak po tom, čo v roku [[1040]] roztržke medzi ním a Michalovým švagrom Štefanom bol Maniakes povolaný do [[Konštantínopol|Konštantínopola]] a uväznený. Veliteľom sa stal Stefanos, ktorého vedenie však bolo neúspešné a zmätok v [[Byzantská ríša|byzantskej]] armáde využili [[Arabi]]. Najprv vypuklo povstanie, aby následne byzantskú armádu vytlačili z dobytých území, pričom nedobytá zostala len [[Messina]].<ref name=":DB" /><ref name=":KZD"/>
V posledných rokoch svojej vlády Michal ťažko [[choroba|ochorel]]. Stále viac ho navyše trápili výčitky [[svedomie|svedomia]] kvôli Romanovi a tak sa presunul do [[Solún|Solúna]], kde prosil svätého Demetera o odpustenie. Jeho poslednou veľkou výpravou boli boje v [[Bulharsko|Bulharsku]], kde došlo k Deljanovmu povstaniu. Bulharskí bratranci [[Peter Deljan]] a [[
== Referencie ==
| |||