Verzia z 17:25, 27. máj 2018 upraviť Szilas (diskusia \| príspevky) 5 editací dBez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:27, 15. apríl 2020 upraviť vrátiť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 845 editací d odkaz fix. Ďalšia úprava →
Riadok 8: ==Pôsobnosť== Spišská komora bola od 80. rokov 16. stor. podriadená Dvorskej komore vo [[Viedeň\|Viedni]]. Na jej čele stál prefekt, ktorému pomáhali radcovia a iný úradnícky personál. Komora vyberala [[tridsiatok]], [[~~urbura~~Urbura (banská daň) \|urburu]], štátne a vojenské dane a cenzus od miest. Taktiež spravovala komorské majetky alebo majetky v dočasnej komorskej správe. Do jej kompetencie (pôvodne?) spadalo 26 stolíc severne a južne od Tisy, v 16. a 17. stor. čoskoro však veľkú časť obsadili Turci a Sedmohradsko, takže napríklad na konci 16. stor. zahŕňala de facto 13 stolíc [[Hornouhorský hlavný kapitanát\|Hornouhorského hlavného kapitanátu]] (stolice [[Spišská župa (Uhorsko)\|Spiš]], [[Šarišská župa (Uhorsko)\|Šariš]], [[Abovská župa\|Abov]], [[Turnianska župa\|Turňa]], [[Gemerská župa\|Gemer]], [[Zemplínska župa (Uhorsko)\|Zemplín]], [[Užská župa (Uhorsko)\|Uh]], [[Boršodská župa\|Boršod]], [[Sabolčská župa\|Sabolč]], [[Satumarská župa (Uhorsko)\|Satumár]], [[Berežská župa (Uhorsko)\|Bereg]], [[Ugočská župa (Uhorsko)\|Ugoča]], [[Hevešská župa\|Heveš]]), pričom z územia dnešného Slovenska do nej patrili aj [[slobodné kráľovské mestá]] [[Košice]], [[Prešov]], [[Levoča]], [[Sabinov]], [[Bardejov]] a [[tridsiatok\|tridsiatkové]] stanice v mestách [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Stará Ľubovňa]], [[Prešov]], [[Košice]], [[Bardejov]], [[Stropkov]], [[Humenné]] a [[Vranov nad Topľou]].

Spišská komora: Rozdiel medzi revíziami