Česko-slovenské légie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 21:
Po uzavretí [[Brest-litovský mier|Brest-litovského mieru]] v marci [[1918]] opustili česko-slovenské jednotky územie dnešnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a mali sa presunúť cez [[Sibír]] do [[Tretia francúzska republika|Francúzska]]. Pri tomto ústupe sa odohrala [[bitka pri Bachmači]], kde spoločne s Červenými gardami (čo boli predchodcovia [[Červená armáda|Červenej armády]]) mali zadržať veľmi rýchly postup nemeckých jednotiek. Pod tlakom ďalších udalostí, ktoré vyvrcholili [[Čeľabinský incident|Čeľabinským incidentom]] došlo k bojom medzi légiami a [[Boľševik|boľševikmi]] na [[Sibír]]i a v [[Povolžie (ekonomický rajón)|Povolží]] (patrí tam napríklad [[bitka pri Lipjagu]]), ktoré trvali takmer počas celého presunu do [[Vladivostok]]u, teda do [[7. február]]a [[1920]]. Príčinami ozbrojeného vystúpenia boli snahy boľševikov o odzbrojenie légií.
 
[[Súbor:Bolshveki killed at Vladavostak.jpg|thumb|left|RuskíVojaci bolševiciČeskoslovenských zabitílégií vzabitie bojiboľševikmi, snad česko-slovenskýminimi légiamistojí tiež príslušníci československých légií. Vladivostok, 1918.]]
Vlády štátov [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] ([[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]], [[Spojené štáty|USA]], ...) plánovali vojakov česko-slovenských légií nechať v Rusku a vytvoriť z nich jadro intervenčných síl, ktoré by zasiahli proti [[Boľševik|bolševizmu]]. Dôvodom na takýto čin bol fakt, že česko-slovenské légie kontrolovali veľkú časť Sibíri a väčšinu [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrály]], a to konkrétne oblasť okolo južného [[Ural (pohorie)|Uralu]], a boli jedinou dobre organizovanou silou Dohody v Rusku. Posily spojencov, ktoré do Vladivostoku dorazili, však boli iba symbolické a od plánovanej intervencie sa upustilo. Na to však vzhľadom na vývoj udalostí došlo k veľkému ústupu légií - pokračovali po [[Transsibírska magistrála|Transsibírskej magistrále]] do [[Vladivostok]]u, odtiaľ loďou do USA a potom do Európy. Presun sa skončil v novovzniknutom Česko-Slovensku. Niektoré z jednotiek sa plavili južnou cestou, teda cez [[Hongkong]] a [[Singapur]] do [[Terst]]u. Posledný transport z Vladivostoku sa uskutočnil [[2. september|2. septembra]] [[1920]].