Kurfirst: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 23 bajtov ,  pred 2 rokmi
odkaz - doplnený odkaz na Lunéville (obec) + typo
(zmena z titulu cisár na kráľ pretože kráľ musel absolvovať cestu k pápežovi a až ten mu následne udelil titul cisára .)
(odkaz - doplnený odkaz na Lunéville (obec) + typo)
 
Počet a členstvo sa v histórii viackrát menil. V roku [[1620]] bol [[Fridrich V. Falcký]] zbavený hodnosti kurfirsta a tá bola daná vojvodovi bavorskému, no po [[Vestfálsky mier|vestfálskom mieri]] v roku [[1648]] bolo kurfirstvo Falcku vrátené, čím stúpol počet voličov na osem. Ako deviaty kurfirst pribudol v roku [[1692]] vojvoda brunšvicko-lüneburský (Braunschweig-Lüneburg) v Hannoveri. Na osem členov klesol zbor kurfirstov v roku [[1777]] vymretím priamej línie bavorských [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]], keď bavorské a rýnske elektorstvo bolo spojené v osobe Karla Theodora zo Sulzbachu.
 
Po mieri v [[Lunéville (obec)|Luneville]] v roku [[1801]] za napoleonskychnapoleonských vojen boli duchovné kniežatstvá na ľavom brehu [[Rýn]]a ([[Kolín]] a [[Trevír]]) sekularizované, čím poklesol počet kurfirstov na šesť. V roku [[1803]] bol ich počet zvýšený na 10 tým, že sa kurfirstami stali vojvoda bádenský, vojvoda württemberský, vojvoda hessensko-kasselský a arcibiskup salzburský. V roku [[1805]] bolo kurfirstvo Salzburgu odňaté a dané arcibiskupovi würzburskému. Praktický výkon kurfirstských právomocí zanikol [[6. august]]a [[1806]], keď sa [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] zriekol zvláštnym patentom hodnosti cisára Svätej ríše rímskej. Posledným kurfirstom bol [[Fridrich Wilhelm II.]] hessenský, majiteľ hořovického panstva v Čechách, zbavený svojej krajiny v roku [[1866]] [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]], zomrel v roku [[1875]]. Ako odznak používali kurfirsti purpurovú čiapku s hermelínovým lemovaním pri spodnom okraji a s hermelínových chvostíkom na vrchole.
 
== Pozri aj ==