Kurfirst: Rozdiel medzi revíziami

Po mieri v [[Lunéville (obec)|Luneville]] v roku [[1801]] za napoleonskychnapoleonských vojen boli duchovné kniežatstvá na ľavom brehu [[Rýn]]a ([[Kolín]] a [[Trevír]]) sekularizované, čím poklesol počet kurfirstov na šesť. V roku [[1803]] bol ich počet zvýšený na 10 tým, že sa kurfirstami stali vojvoda bádenský, vojvoda württemberský, vojvoda hessensko-kasselský a arcibiskup salzburský. V roku [[1805]] bolo kurfirstvo Salzburgu odňaté a dané arcibiskupovi würzburskému. Praktický výkon kurfirstských právomocí zanikol [[6. august]]a [[1806]], keď sa [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] zriekol zvláštnym patentom hodnosti cisára Svätej ríše rímskej. Posledným kurfirstom bol [[Fridrich Wilhelm II.]] hessenský, majiteľ hořovického panstva v Čechách, zbavený svojej krajiny v roku [[1866]] [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]], zomrel v roku [[1875]]. Ako odznak používali kurfirsti purpurovú čiapku s hermelínovým lemovaním pri spodnom okraji a s hermelínových chvostíkom na vrchole.