Druhá svetová vojna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Vegetator (diskusia | príspevky)
rv
Riadok 50:
| zväzok =
| isbn = 80-86144-61-5
}}</ref> Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do [[Čína|Číny]] ([[7. júl]] [[1937]]), ale niektoré zdroje uvádzajú oveľa skorší dátum: rok [[1931]], keď [[Japonsko]] vtrhlo do [[Mandžusko|Mandžuska]]. [[22. jún]]a [[1941]] Nemecko napadlo [[Sovietsky zväz]] ([[operácia Barbarossa]]), ktorý sa pridal na stranu Spojencov. [[Spojené štáty]], ktoré už predtým pomáhali Spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili [[7. december|7. decembra]] 1941 po japonskom útoku na námornú základňu USA v [[Pearl Harbor]]. Koniec vojny v [[Európa|Európe]] nastal [[8. máj]]a [[1945]] kapituláciou [[nacistické Nemecko|Nemecka]]. V tichomorí[[Ázia|Ázii]] kapitulovalo [[Japonské cisárstvo (1868&nbsp;–&nbsp;1945)|Japonsko]] [[2. september|2. septembra]] toho istého roku po americkom zhodení dvoch [[Atómová bomba|atómových bômb]] ([[Little Boy]] a [[Fat Man]]) na mestá [[Hirošima (mesto)|Hirošima]] a [[Nagasaki (Nagasaki)|Nagasaki]].
 
Medzi dôsledky druhej svetovej vojny patrí vytvorenie dvoch blokov: západného bloku, ktorý sa sformoval do organizácie [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], a východného bloku, ktorý na seba vzal podobu [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami pod vedením [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. [[Studená vojna|Studenej vojny]], ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch ([[Kórejská vojna]], [[Vietnamská vojna]], [[Arabsko-izraelské vojny]] atď.)
Riadok 75:
Európa bola po prvej svetovej vojne takmer čisto demokratickým kontinentom, no radikálne politické smery ako [[fašizmus]] a [[komunizmus]] (ktoré boli čiastočne alebo celkom [[diktatúra]]mi) sa veľmi rýchlo rozširovali zo svojich materských krajín – [[Talianske kráľovstvo (1861&nbsp;–&nbsp;1946)|Talianska]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] aj do okolitých krajín. Trend demokratizácie sa teda čoskoro vytratil a tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny už bolo [[Česko-Slovensko]] jediným štátom [[stredná Európa|strednej Európy]], ktorý zotrval v nastúpenej ceste [[demokracia|demokracie]]. Dôvodom, prečo sa extrémistické politické smery, akými fašizmus a komunizmus boli, tak ľahko presadzovali v krajinách medzivojnovej Európy, bola najmä chudoba. Situácia sa ešte rapídne zhoršila v roku [[1929]], keď vypukla [[Veľká hospodárska kríza|svetová hospodárska kríza]]. V tom čase už v Taliansku sedem rokov vládli fašisti na čele s [[Benito Mussolini|Benitom Mussolinim]] a v roku [[1933]] sa v Nemecku dostal k moci [[nacizmus|nacistický]] politik [[Adolf Hitler]].
 
[[Súbor:MolotovRibbentropStalin.jpg|thumb|right|[[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] podpisuje [[Pakt Ribbentrop-Molotov|nemecko-sovietsku zmluvu o neútočení]]. Za ním je vidieť [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentropa]] (v čiernom) a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] (v svetlom, druhý sprava)]]
Hitler od počiatku kritizoval nespravodlivosť [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]], a to spolu so sociálnou [[demagógia|demagógiou]] a [[Antisemitizmus|antisemitizmom]] bolo základom ideologickej a propagandistickej kampane jeho Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (Nationalsozialistiche Deutsche Arbeitspartei – [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]]). Postupne, keď Hitler videl, čo všetko si môže voči demokratickému [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]] a [[Francúzsko|Francúzsku]] dovoliť, prichádzal stále s novými a novými požiadavkami. Ich spoločným menovateľom bol „Lebensraum“, čiže životný priestor pre [[Nemci|Nemcov]]. Tento priestor sa však mal nachádzať v [[Európa|Európe]] a Nemci k nemu mali prísť na úkor „menejcenných východných národov“, ako boli [[Slovania]]. Adolf Hitler úspešne využil slabosť Veľkej Británie a Francúzska vďaka [[Appeasement|politike appeasementu]]. Nemecko vystúpilo zo Spoločnosti národov a na jar [[1935]] obnovilo brannú povinnosť a vojenské letectvo. Tým prakticky vypovedalo Versaillskú zmluvu. Vo februári [[1936]] Nemecko obsadilo demilitarizovanú zónu v [[Porýnie|Porýní]]. Tolerovaný bol aj „[[anšlus]]“ ({{V jazyku|deu|Anschluß|pripojenie}}) Rakúska v roku [[1938]] a vrchol táto politika dosiahla v septembri 1938, keď viedla až k podpísaniu [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]], kde západné mocnosti opäť raz ustúpili Hitlerovi a súhlasili s odtrhnutím [[Sudety (región)|Sudet]] od [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a ich pripojeniu k [[nacistické Nemecko|Nemecku]]. Západné mocnosti a ZSSR sa nedokázali dohodnúť na vzájomnej dohode proti Hitlerovi. Nespokojný [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] sa obával, že Spojené kráľovstvo a Francúzsko nepriamo podporujú nemecké snahy o získanie Východnej Európy (tzv. [[Drang nach Osten]] – ťaženie na východ).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tucker | meno = Spencer | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Roberts | meno2 = Priscilla Mary | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Greene | meno3 = Jack | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = World War II (A Student Encyclopedia) | vydanie = | vydavateľ = ABC-CLIO | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 1795 | url = | isbn = 978-1-85109-857-6 | kapitola = Origins of the War | strany = 11 | jazyk = po anglicky }}</ref> V dôsledku reorganizácie armády si nemohol dovoliť rozsiahlejší ozbrojený konflikt, namiesto toho sa napokon dohodol s [[Adolf Hitler|Hitlerom]]. [[23. august]]a [[1939]] bol v [[Moskva|Moskve]] podpísaný „[[Pakt Ribbentrop-Molotov|Pakt o neútočení]]“ medzi [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[nacistické Nemecko|Nemeckom]]. Jadrom tejto dohody boli však tajné dodatky vymedzujúce záujmové sféry vo [[východná Európa|východnej Európe]]. Versaillský systém a politika appeasementu teda definitívne zlyhali. Premiér Veľkej Británie [[Neville Chamberlain]] síce po návrate z [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej konferencie]] vyhlasoval, že zabezpečil trvalý mier, opak bol však pravdou. Azda najlepšie okomentoval vtedajšiu situáciu v dolnej snemovni [[Winston Churchill]]: „''Británia a Francúzsko si museli vybrať medzi vojnou a hanbou. Vybrali si hanbu. Budú mať vojnu.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Commager
Riadok 103:
 
== Predohra a vytváranie koalícií ==
Ešte na začiatku roka 1939 existovali v Európe (aj vo svete) tri bloky, ktoré už pomaly išli do vojny, a ktoré boli navzájom znepriatelené: [[Os Berlín-Rím-Tokio]] a ich satelity; krajiny bývalej [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]: [[Francúzsko]] a [[Spojené kráľovstvo]] plus štáty pod ich ochranou (napr. [[Poľsko]]); a [[Sovietsky zväz|ZSSR]], ktorý na prvý pohľad stál bokom. Ak sa vôbec očakávalo nejaké prekvapenie a zmena rovnováhy síl, tak sa hľadalo vo vzťahu medzi Francúzskom a ZSSR, pretože vzťahy medzi týmito štátmi sa zlepšovali a v [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojne v Španielsku]] bojovali na rovnakej strane. Rokovania Británie aj Francúzska však napokon spojenectvo so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] nepriniesli najmä kvôli vzájomnej nedôvere<ref>Osborne E. W., 2005, German-Soviet Non-aggression Pact (23 August 1939). in Tucker S. C. (Editor), World War II A Student Encyclopedia. ABC-Clio, Santa Barbara, s. 492{{--}}491</ref>. V tej dobe sa totiž dalo očakávať, že sa budúce vojnové ťaženie nacistického Nemecka bude uberať smerom na východ. Stalin v obavách z nadchádzajúcej nepriaznivej situácie menoval novým ľudovým komisárom zahraničných vecí [[Viačeslav Michajlovič Molotov|VjačeslavaViačeslava MolotovovaMolotova]], ktorým nahradil [[Maxim Maximovič Litvinov|Maxima Litvinova]], sovietskeho diplomata židovského pôvodu, s ktorým nacisti neboli ochotní rokovať. Molotov neváhal verejne vyhlásiť, že najradšej rokuje s diktátormi, pretože je to vždy jednoduchšie. Jednania sa začali čoskoro. [[23. august]]a [[1939]] uzavrela [[Adolf Hitler|Hitlerova]] Tretia ríša prostredníctvom svojho ministra zahraničia [[Joachim von Ribbentrop|Joachima von Ribbentropa]] so Sovietskym zväzom, za ktorý sa podpísal Molotov, pakt o neútočení, známy pod názvom [[Pakt Ribbentrop-Molotov - von Ribbentrop]]<ref>Langsam W. C., 1958, Historic documents of World War II. D. Van Nostrand Company, Inc. Princeton, s. 18-21</ref>. Dohoda bola výhodná pre obe strany. Uvoľnila [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] aj [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] ruky. A hoci už samotný pakt vydesil [[Spojené kráľovstvo|Britániu]], [[Francúzsko]] aj ich spojencov, nebol ničím proti jeho tajnému dodatku, ktorý obsahoval presne vymedzené rozdelenie sféry vplyvu medzi [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]], a ktorý výslovne pripúšťal likvidáciu a rozdelenie [[Poľsko|Poľska]]. Hitler si mohol byť istý, že pri bojoch proti Francúzsku a Británii ho sovieti nenapadnú. Stalinovi umožnila dohoda konsolidáciu vlastných síl po krvavých čistkách v armáde, a tiež získať zvyšok bývalých ruských území, o ktoré prišiel Sovietsky zväz počas [[ruská občianska vojna|ruskej občianskej vojny]]. Cesta k vojne tým bola voľná.
 
== Vypuknutie vojny v Európe ==