Prótagoras (filozof): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 944 bajtov ,  pred 1 rokom
+ref
(+ref)
 
|Podpis =
}}
'''Prótagoras''' alebo '''Prótagorás''' alebo '''Protagoras''' (* okolo [[480 pred Kr.|480]], [[Abdéra]] – † [[410 pred Kr.]]) bol starogrécky [[filozof]], najvýznamnejší [[sofisti|sofista]]; v oblasti teórie poznania stúpencom [[Herakleitos|Herakleita]]; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z [[ateizmus|ateizmu]].
 
'''Prótagoras''' alebo(iné mená: '''Prótagorás''' alebo, '''Protagoras'''; {{vjz|grc|Πρωταγόρας}}; (* okolo [[480 pred Kr.|480]], [[Abdéra]] – † [[410 pred Kr.]]) bol starogrécky [[filozof]], najvýznamnejší [[sofisti|sofista]]; v oblasti teórie poznania stúpencom [[Herakleitos|Herakleita]]; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z [[ateizmus|ateizmu]].<ref name="F/>
Základom Protagorovej filozofie je tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí; pri tých, ktoré sú, je mierou ich bytia, pri tých, ktoré nie sú, mierou ich nebytia. To znamená, že človek určuje, čo jestvuje a čo nejestvuje. Poznanie a bytie nie je teda objektívne, lež subjektívne. Obmedzujú nás nedostatočné poznávacie schopnosti. Protagoras poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania. Človek sa tu chápe ako indivíduum, pre ktoré niet žiadnej všeobecnej a všeobecne platnej pravdy. Podľa tohto [[gnozeológia|gnozeologického]] relativizmu jestvujú o každej veci dve navzájom protikladné výpovede.
 
Základom Protagorovej filozofie je tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí; pri tých, ktoré sú, je mierou ich bytia, pri tých, ktoré nie sú, mierou ich nebytia. To znamená, že človek určuje, čo jestvuje a čo nejestvuje. Poznanie a bytie nie je teda objektívne, lež subjektívne. Obmedzujú nás nedostatočné poznávacie schopnosti. Protagoras poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania. Človek sa tu chápe ako indivíduum, pre ktoré niet žiadnej všeobecnej a všeobecne platnej pravdy. Podľa tohto [[gnozeológia|gnozeologického]] relativizmu jestvujú o každej veci dve navzájom protikladné výpovede.<ref name="F/>
Podľa kresťanského apologéta [[Lactantius|Lactantia]] bol prvým [[ateizmus|ateistom]] resp. [[agnosticizmus|agnostikom]], tvrdiac, že mu vôbec nie je jasné, či bohovia existujú alebo nie<ref>Lactantius, O Božom hneve, kapitola 9 [http://www.epicurus.net/en/anger.html]</ref>.
 
Podľa zlomkovitého podania ([[Sextos Empeirikos]]) sa snažil dokázať tri tvrdenia<ref name="Graeser"/>:
# nič neexistuje
# aj vtedy, ak niečo existuje, je to nepoznateľné
# aj vtedy, ak je to poznateľné, nemožno to povedať ďalej
 
Tieto tézy smerujú proti [[inteligibilita|inteligibilite]] [[bytie|bytia]] ako ho poznal [[Parmenides (filozof)|Parmenides]].<ref name="Graeser"/>
 
Podľa kresťanského apologéta [[Lactantius|Lactantia]] bol prvým [[ateizmus|ateistom]] resp. [[agnosticizmus|agnostikom]], tvrdiac, že mu vôbec nie je jasné, či bohovia existujú alebo nie<ref>Lactantius, O Božom hneve, kapitola 9 [http://www.epicurus.net/en/anger.html]<name="L"/ref>.
 
== Referencie ==
{{Referencie}}|refs=
 
*<ref name="F>{{filit|fvp/protagoras.html}}</ref>
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Protagoras|commons=Category:Protagoras}}
 
<ref name="Graeser">{{Citácia knihy
== Externé odkazy ==
| priezvisko = Graeser
* {{filit|fvp/protagoras.html}}
| meno = Andreas
| odkaz na autora =
| prekladatelia = Miroslav Petříček
| titul = Řecká filosofie klasického období : sofisté, Sókratés a sokratikové, Platón a Aristotelés
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[OIKOYMENH]]
| rok = 2000
| isbn = 80-7298-019-X
| edícia = Dějiny filosofie
| zväzok edície = 2
| počet strán = 445
| strany = 23{{--}}39
}}</ref>
 
<ref name="L">Lactantius, O Božom hneve, kapitola 9 [http://www.epicurus.net/en/anger.html]</ref>
 
}}
{{Výhonok filozof}}
 
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Protagoras|commons=Category:Protagoras}}
 
{{koncové šablóny
{{Predsokratici}}
|{{StarovekíVýhonok filozofifilozof}}
|{{Predsokratici}}
|{{Starovekí filozofi}}
}}
 
[[Kategória:Predsokratici]]