Znak Uhorska: Rozdiel medzi revíziami

{| cellspacing="0" cellpadding="5px" border="0"

|-

|valign="top"| '''cca [[1190]] – [[1196]]''' – Kráľ [[Belo III.]] ([[1172]] – [[1196]]) zaviedol erb zobrazujúci strieborný dvojramenný kríž na červenom štíte, bez ďalších heraldických figúr. Erb nechal raziť aj na uhorské mince. Kráľ si kríž do svojho kráľovstva priviezol z [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], kde dlho pobýval a dokonca sa tam aj oženil s dcérou cisára.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lexikón vlajek a znaků zemí světa | vydanie = 2. preprac | vydavateľ = Kartografie | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 223 | url = | isbn = 80-7011-776-1 | kapitola = Maďarsko | strany = 121 | jazyk = }}</ref> Motív dvojkríža však vo vtedajšom [[Uhorsko|Uhorsku]] nebol novinkou, ale mal tu už dlhú tradíciu, o čom svedčí aj jeho zobrazovanie na nitrianskych vojvodských a panovníckych minciach z polovice [[11. storočie|11. storočia]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vrtel | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Osem storočí slovenskej heraldiky | vydanie = 2. opr | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2003 | počet strán = 296 | url = | isbn = 80-7090-691-X | kapitola = Krížový erb Bela III. | strany = 39 | jazyk = }}</ref> Dvojramenný kríž sa na územie vtedajšieho [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] dostal ešte v časoch [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] počas misie bratov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] z Byzantskej ríše, kde sa používal ako úradný znak cisára. Odtiaľ sa kríž šíril ako kresťanský symbol. Niekedy sa argumentuje, že do erbu sa dostať nemohol, pretože v čase Veľkej Moravy neexistovala heraldika, čo však neznamená, že neexistovali znaky a symboly.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Nolč | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Čeští a slovenští prezidenti : &#x5B;přehled prezidentů od r. 1918 do současnosti : profily prezidentů československých, českých a slovenských : kompetence ve srovnání s Evropou a světem&#x5D; | vydanie = 1 | vydavateľ = CP Books | miesto = Brno | rok = 2005 | počet strán = 114 | url = | isbn = 80-251-0545-8 | kapitola = Něco o historii našich státních symbolů... | strany = 95 – 98 | jazyk = }}</ref> Dvojkríž ostal v povedomí aj po zániku Veľkej Moravy a išlo o znak vrchnosti a moci. Naďalej ostal používaný maďarským rodom [[Arpádovci|Arpádovcov]], ktorí vládli na území kniežatstva, ako symbol zvrchovanosti, ale aj ako symbol severného územia krajiny, s ktorým bol historický spätý.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NOVÁK: Nie Tatra, Matra, Fatra, ale gotické oblúky | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/novak-nie-tatra-matra-fatra-ale-goticke-obluky/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2011-06-03 | dátum prístupu = 2019-06-07 }}</ref> Dvojkríž je tiež súčasťou vlajky Nitrianska, ktorá je zobrazená na minci nitrianskeho kniežaťa [[Gejza (knieža)|Gejzu]] z obdobia okolo roku [[970]]. Na minci sa nachádza ruka držiaca vlajku s nejasne zreteľným dvojkrížom. Keďže Gejza bol nitrianskym udeleným kniežaťom, je možné, že ide o pôvodnú vlajku Nitrianska. Jedna z hypotéz ako sa dvojkríž dostal do heraldiky Uhorska je, že ho prebral [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]] zo symboliky Nitrianskeho kniežatstva, pričom aj prvé náznaky dvojkríža na uhorských minciach sú z čias Štefana I.

|-

|valign="top"|'''koniec [[12. storočie|12. storočia]] – [[1235]]''' – Erb s červenými a striebornými pruhmi vznikol v období krátko po zavedení erbu s dvojitým krížom. V najstarších pamiatkach, hlavne vo veľkých pečatiach, sú v pruhoch zobrazené aj k sebe bežiace levy. Erb s levmi po prvých raz použil [[Imrich (Uhorsko)|Imrich]], syn [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]], ešte ako správca [[Chorvátske kráľovstvo (1102 – 1526)|Chorvátska]] a [[Dalmácia|Dalmácie]]. Podobný erb používal aj Imrichov brat [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej]], dalmátsky a chorvátsky vojvoda, pričom s týmto erbom dal raziť aj svoje vojvodské mince. V [[zlatá bula Ondreja II.|zlatej bule]] Ondreja II. z roku [[1222]] sú v pruhoch zobrazené proti sebe bežiace levy, ktoré sa však z panovníckej symboliky už čoskoro vytratili, pretože na drobných minciach či pečatiach boli tieto znamenia nečitateľné.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vrtel | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Osem storočí slovenskej heraldiky | vydanie = 2. opr | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2003 | počet strán = 296 | url = | isbn = 80-7090-691-X | kapitola = Pruhový erb | strany = 45 | jazyk = }}</ref>

|-

|valign="top"| '''[[1437]] – [[1439]]''' – Jeden z variantov erbu kráľa [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrechta II.]], ktorý bol aj uhorským kráľom (ako Albrecht I.).<ref name="osem-storoci-slovenskej-heraldiky">{{Citácia knihy | priezvisko = Vrtel | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Osem storočí slovenskej heraldiky | vydanie = 2. opr | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2003 | počet strán = 296 | url = | isbn = 80-7090-691-X | kapitola = Štátny znak | strany = 115 | jazyk = }}</ref>

|-

|valign="top"| '''[[1440]] – [[1444]]''' – Jeden z variantov erbu kráľa [[Vladislav III. (Poľsko, 1434)|Vladislava III.]], ktorý bol aj uhorským kráľom (ako Vladislav I.).<ref name="osem-storoci-slovenskej-heraldiky"/>

|-

|valign="top"| '''[[1444]] – [[1457]]''' – Jeden z variantov erbu kráľa [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka Habsburského]], ktorý bol aj uhorským kráľom (ako Ladislav V.).<ref name="osem-storoci-slovenskej-heraldiky"/>

|-

| [[Súbor:Coa Hungary Country History Mathias Corvinus (1458-1490) big.svg|center|100px]]

|valign="top"| '''[[1458]] – [[1490]]''' – Veľký znak kráľa [[Matej I.|Mateja Korvína]].<ref name="osem-storoci-slovenskej-heraldiky"/>

|-

| [[Súbor:Władysław II.png|center|100px]]

|valign="top"| Nový a starý znak v jednom znaku sa vyskytovali už od 14. storočia, ale v (dnešnej) podobe prepoleného štítu a korunou až po roku [[1526]], kedy Uhorsko pripadlo rakúskym Habsburgovcom. Konečná verzia tohto znaku, používaného od 16. storočia, sa dosiahla až v období vlády kráľa [[Matej (Svätá rímska ríša)|Mateja II. Habsburského]] ([[1608]] – [[1619]]). Táto verzia je čiastočne podobná aj súčasnému [[štátny znak Maďarska|štátnemu znaku Maďarska]].

|-

|valign="top"| '''[[1848]] – [[1849]]''' – Počas revolúcie v rokoch [[1848]] – [[1849]] Maďari dočasne používali tzv. '''Košutov znak''' (podľa [[Ľudovít Košut|Ľudovíta Košuta]]). Je to vyššie opísaný starý malý uhorský znak bez hornej koruny.

|-