Tomáš Akvinský: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 1 rokom
d (Verzia používateľa 176.61.224.42 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina (6940697): revert vandalismu)
K pochopeniu Tomášovej [[teológia|teologickej]] interpretácie rôznych filozofických problémov je si potrebné uvedomiť isté základné skutočnosti. Tomáš sa napriek svojmu veľkému nadaniu nikdy neusiloval o vytvorenie vlastného [[filozofia|filozofického]] systému, ba práve naopak – svoje poslanie pochopil v kontúrach výzvy zhrnúť filozofickú a teologickú vzdelanosť svojich predchodcov a správne ju napojiť na [[Grécko|grécku]] [[filozofia|filozofiu]]. Základným motívom Tomášovej práce sa stáva úloha využiť odkaz [[Aristoteles|Aristotela]] pre zdôvodnenie [[kresťanstvo|kresťanského]] učenia. V [[13. storočie|13. storočí]] totiž prichádza [[Európa]] do styku s novými prekladmi gréckych [[antika|antických]] diel do [[latinčina|latinčiny]], a to už nielen z [[Arabi|arabských]] a [[Židia|židovských]] prameňov. Sám Tomáš sa oboznámil s Aristotelovými dielami bližšie než jeho učiteľ [[Albert Veľký]], keďže jeho rehoľný brat Viliam ovládal klasické jazyky a preložil mu priamo z [[Grécke jazyky|gréčtiny]] do [[latinčina|latinčiny]] množstvo spisov.
 
Tomáš sa tak snaží interpretáciu kresťanského učenia vybudovať na racionálnom podloží nového fenoménu – Aristotelovho učenia, ktoré sa predstavuje pre stredoveký Západ zatiaľ ako nepreskúmaná oblasť. K dosiahnutiu tohto cieľa mu slúžili nielen Aristotelove diela, ale najmä diela vrcholnej [[patristika|patristiky]], z ktorej zvláštne miesto čo do počtu citácií v Tomášových dielach zaujíma [[Augustín z Hippa]], hoci Augustín sám interpretoval [[kresťanstvo|kresťanské]] učenie [[Platón]]ovou a [[novoplatonizmus|novoplatonistickou]] terminológiou. Okrem Augustína a iných gréckych či latinských „cirkevných otcov“ Tomáš veľa využíval pri práci [[biblia|bibliuBibliu]], koncilové a [[pápež]]ské dekréty a diela filozofov [[Boethius|Boethia]], [[Platón]]a a [[Averroes|Averroa]]. Tomáš so svojím učiteľom [[Albert Veľký|Albertom Veľkým]] napokon založili tradíciu [[aristotelizmus|aristotelizmu]], ktorá sa stala akademickým prejavom [[dominikáni|dominikánskej]] rehole, zatiaľ čo [[františkáni]] vychádzali najmä z platonizmu [[Augustín z Hippa|Augustína]]. Vplyv Tomáša bol spočiatku nepatrný, pretože rehabilitácia [[Aristoteles|Aristotela]] v [[13. storočie|13. storočí]] sa pokladala za ohrozenie kresťanstva. Napokon však Tomáš cirkevné obavy rozplynul.
 
Niekedy možno zneistieť, či je Tomáš [[filozof]] alebo teológ. Jednoznačne je teológom, pokiaľ vychádza z tzv. zjavenia ([[Biblia]] a cirkevné dokumenty), no pri svojom bádaní postupuje výrazne racionálne – priam až metodicky presne. Žiarivým príkladom v tejto súvislosti je jeho dielo Teologická suma, ktoré píše filozofickou metódou „sic et non“. Predstavuje najprv argumenty v prospech myšlienky, potom argumenty v jej neprospech, a napokon myšlienku sám rozrieši. Keďže však Tomáš používa mnoho citácií aj z nefilozofických diel, je možné domnievať sa, že je skôr teológom. Ale nemožno poprieť, že pokusom interpretovať [[kresťanstvo|kresťanské]] učenie prostredníctvom [[aristotelizmus|aristotelizmu]] sa zaraďuje aj medzi veľkých [[rímskokatolícka cirkev|katolíckych]] filozofov.
Anonymný používateľ