Západosibírska nížina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pravda o rómoch a cigánov pozrite si toto Značky: možný vandalizmus úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d Revízia 7020693 používateľa 78.99.54.98 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Vasyugan.jpg|náhľad|Typická krajina Západosibírskej nížiny s meandrom rieky [[Vasiugan]]]]
[[Súbor:Západní Sibiř.png|náhľad|Rozsah a poloha Západosibírskej nížiny]]
'''Západosibírska nížina''' ([[Ruština|rus.]] ''Западно-Сибирская равнина'') je rozsiahla nížinná oblasť v centrálnej časti [[Rusko|Ruskej federácie]] ohraničená na západe pohorím [[Ural (pohorie)|Ural]], na východe [[Stredosibírska plošina|Stredosibírskou plošinou]], na juhu [[Kazašská plošina|Kazašskou plošinou]] a predhorím [[Altaj]]a a na severe [[Karské more|Karským morom]].
Územie s tvarom rozsiahleho lichobežníka má v severojužnom smere dĺžku asi {{km|2500|m}}; v západno-východnom smere šírka kolíše medzi 1100 - {{km|1900|m}}. Rozloha nížiny je približne 2,6 mil km². Povrch nížiny je väčšinou rovinatý. Jediným významnejším výšinným útvarom je [[Sibírska pahorkatina]], rozdeľujúca Západosibírsku nížinu v horizontálnom smere na severnú a južnú časť. Juh územia tvorí viacero geomorfmologických útvarov: [[Išimská step]], [[Povasiuganie]], [[Barabinská step]], [[Kulundská step]], [[Obská plošina]]. Pre Západosibírsku nížinu sú charakteristické rozsiahle zamokrené územia medziriečí. Veľké plochu zaberajú zníženiny, ktoré sú pozostatkami niekdajších jazerných paniev.
Základom geologického podložia sú [[Prvohory|prvohorné]] horniny, pokryté morskými usadeninami z [[Druhohory|druhohôr]] a [[Treťohory|treťohôr]], dosahujúcich miestami hrúbku až 1000 metrov.
Západosibírska nížina patrí do kontinentálneho podnebného pásma s charakteristickými drsnými zimami (priemerná teplota v januári -28 °C až -16 °C) a miernymi letami (priemerná teplota v júli 4 - 22 °C). Z toho vychádza i dĺžka vegetačného obdobia predstavujúca na juhu 175 až 180 dní v roku. Množstvo spadnutých zrážok kolíše medzi 200{{--}}{{mm|250|m}} v [[Tundra|tundrovom]] a [[step]]nom pásme a 500{{--}}{{mm|600|m}} v [[les]]nom pásme.
[[Súbor:Novosibirsk KrasnyPr Opera Theatre 07-2016.jpg|left|thumb|230px|Budova opery a baletu v [[Novosibirsk]]u, najvýznamnejšej mestskej aglomerácii na Západosibírskej nížine]]Západosibírska nížina predstavuje jednu z najvýznamnejších a najväčších panví [[Artézska voda|artézskych vôd]] na svete (asi 3 mil. km²). Cez nížinu preteká vyše dvetisíc riek, ktorých celková dĺžka tokov predstavuje viac ako 250 tis. km. K hlavným vodným tokom patria rieky [[Ob]], [[Jenisej]] a [[Irtyš]], ktoré sú súčasne dôležitými vodnými dopravnými tepnami spájajúcimi severnú a južnú časť územia. Nížina oplýva i bohatstvom jazier.
Takmer celé územia Západosibírskej nížiny zaberá lesné pásmo, v severnej časti s dominantným pásmom tundry a na juhu prechádzajúcim do lesotundry. V skladbe lesa prevládajú ihličnaté stromy. K typickým predstaviteľom fauny patrí [[medveď hnedý]], [[Rys ostrovid|rys]], [[Vydra riečna|vydra]], [[Kuna lesná|kuna]], [[Los obyčajný|los]], [[Srnec lesný|srnec]] a i.
Západosibírska nížina je významnou hospodárskou základňou Ruska. [[Západosibírska panva]], ktorá zaberá podstatnú časť nížiny je jednou z najvýznamnejším ropných panví na svete (rozloha asi 3,5 mil. km²). Dôležitou dopravnou tepnou spájajúcou ju s ostatnými časťami krajiny je [[Transsibírska magistrála]], prechádzajúca jej južnou časťou. V tejto časti sú sústredené i významné centrá oblasti - [[Novosibirsk]], [[Tomsk]] a [[Omsk]].
== Geológia ==
| |||