Šikanovanie: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 256 bajtov ,  pred 1 rokom
iw
d (Revízia 6978431 používateľa 178.41.201.198 (diskusia) bola vrátená)
Značka: vrátenie
(iw)
'''Šikanovanie''' (iné názvy: '''šikanácia''', '''šikanéria''', '''šikana''') je „spôsob správania, ktorý umožňuje (väčšinou v bezprostrednej [[komunikácia|komununikácii]]), fyzickým a psychickým [[týranie|týraním]] druhých ziskaťzískať nad nimi pocit prevahy, moci, určitej výhody“<ref name="VSS"/>. Pre šikanovanie je typický nepomer síl medzi páchateľom a obeťou a častá [[pasivita]] a bezmocnosť obete. Šikanované sú spravidla osoby slabšie, menej informované či akokoľvek výraznejšie odlišné.
 
Prostriedkom šikanovania môže byť [[násilie]], ponižovanie, [[urážka|urážky]], posmievanie, ale aj niečo menej nápadné ako napríklad [[ignorovanie]], schválnosti alebo preťažovanie prácou. Pravidelné šikanovanie je nebezpečný sociálno patologický jav, pri ktorom je obmedzovaná [[osobná sloboda]] rozhodovania, je ponižovaná [[ľudská dôstojnosť]] a [[česť]].
 
Podľa toho, v akej sociálnej skupine sa šikana deje, sa používajú tiež nasledujúce termíny:
* bullying – šikana medzi mládežou
* [[mobbing]], bossing, staffing a sexual harassment – šikana medzi dospelými na pracovisku
 
* bullying označuje šikanovanie [[žiak]]ov medzi sebou, a to najčastejšie bitkou, nadávkami, posmechom, ohováraním, hrozbami, okrádaním, vyobcovaním z kolektívu. Prvé príznaky šikany možno zaznamenať už na [[materská škola|materských školách]].
* mobbing možno stručne charakterizovať ako systematické zákulisné intrigovanie, omedzovanie, teror riadený kolegami na pracovisku.
* bossing je obdobou mobbingu, šikanovania sa dopúšťa priamy nadriadený obete. Zo strany šéfov ide často o zadávanie nezmyselných úloh alebo požiadaviek na splnenie očividne nereálnych termínov, neoprávnenú kritiku, zvaľovanie viny.
* staffing je obdobou mobbingu, mobbingu sa dopúšťa podriadený obete.
* sexuálne obťažovanie je úmyselné, sexuálne motivované konanie, ktoré uráža dôstojnosť zamestnancov na pracovisku.
* Cyberbullying [[kyberšikanovanie]] ktoré väčninou prebieha prostredníctvom sociálnych sietí ako napríklad Facebook alebo Twitter.
 
== Základné príčiny a motívy ==
Šikanovanie má viacero príčin. Niektoré sú zrejmé na prvý pohľad, iné objavíme len vtedy, keď pôjdeme do hĺbky problému.
Ako uvádza P.[[Pavel Říčan]] (1998), môže to byť: tlak kolektívu, ktorý núti chlapca alebo mladého muža, aby sa správal tak, ako sa od muža očakáva, teda aby bol mužne tvrdý, a nie zmäkčilý, aby sa nebál úderu a aby ho v prípade potreby tiež vedel dať. Tlak na málo mužného jedinca má ešte hlbší motív, ktorý najlepšie odhaľuje [[Carl Gustav Jung|C. G. Jungova]] psychológia. Podľa neho každý muž má v sebe mužskú aj ženskú psychiku, čo znamená, že mu nechýbajú ženské vlohy k nehe, citlivosti, závislosti, podriaďovaniu sa a pod. Spoločnosť očakáva, že túto svoju stránku poprie a bude mužne tvrdý, rázny, bojovný. Žena, resp. dievča je tlačená opačným smerom. Ide o vzdanie sa polovice samého seba a veľké ochudobnenie. „To, čo musím v sebe potlačiť, potláčam mimo seba tým, že trápim toho, kto to stelesňuje. Tým sám sebe dokazujem, že nie som ako on! Dokazujem tak svoju mužnosť druhým i sám sebe.“
 
Ďalším z motívov je túžba po [[moc (ovládanie)|moci]], prianie ovládnuť druhého človeka. Tento motív je silný z určitého dôvodu, že keď ľudí ovládneme, dostaneme čo chceme, uspokojí to naše potreby, splní naše želania. Je to ale zložitejšie. Môže ísť aj o čisto mocenský motív, keď sa človek cíti dobre v prípade, že môže niekoho ovládať. Ďalším je motív [[krutosť|krutosti]]. Ide o ľudí, ktorým pôsobí potešenie, že môžu druhému ubližovať, keď ho vidia [[utrpenie|trpieť]]. Psychoanalytici zistili, že niečo takéto sa nachádza vo väčšine ľudí a nie je ťažké to v nás prebudiť. Pri šikanovaní zohráva významnú úlohu aj zvedavosť. Niektorých ľudí zaujíma, ako sa bude druhý človek správať v [[bolesť|bolesti]], strachu[[strach]]u, [[poníženie|ponížení]]. Človek je v takejto situácii úplne obnažený a je možné odhaliť všetky jeho tajomstvá, pričom tie by sa z morálneho hľadiska mali rešpektovať. S spolu s metódou zvedavosti súvisí aj nuda a túžba po silnejších a vzrušujúcejších zážitkoch. Niektorých agresorov vedie k šikanovaniu jednoducho túžba zabávať sa a zažiť nejaké vzrušenie.
 
== Protagonisti šikanovania ==
Existujú dôkazy o tom, že sklon šikanovať je niečo dlhodobé, má určité trvanie a stabilitu v čase. Nezáleží na tom, že dieťa zmení prostredie, prestúpi na inú školu, ak raz začne so šikanovaním iných, často v tom pokračuje aj v inom prostredí. Aktéri šikanovania sú zvyčajne telesne zdatní a silní jedinci, hlavne pokiaľ ide o chlapcov. Nie je to ale pravidlo, inteligencia niekedy môže fyzickú silu vyvážiť, keď je spojená s krutosťou. Neznamená to, že všetci fyzickí zdatní jedinci sú agresívni a šikanujú iných, veľká väčšina z nich nie je agresívna. Šikanovania sa dopúšťajú najmä deti s nesprávnou a nevhodnou rodinnou výchovou, ktorá ovplyvnila ich vývoj. Je málo takých agresorov, ktorí by si svojim správaním kompenzovali svoje vlastné problémy a skryté bolesti. Briti Stephenson a Smith hovoria o zvláštnom type „úzkostlivého agresora“. P. Říčan (1998) uvádza, že výskumy opakovane ukázali, že agresor má v priemere o niečo horší prospech ako ostatné deti, ale nebýva to príčinou jeho agresívneho správania. Dievčatá a chlapci, ktorí šikanujú sú obvykle sebaistí a neúzkostliví. Pre takéto deti je radosťou, že môžu niekomu druhému ublížiť. Nájdeme u nich túžbu dominovať, ovládať druhých, bezohľadne sa presadzovať. Vidia agresiu proti sebe, aj keď tam nie je. Zvláštny typ je donášač agresora, nie je iniciatívny pri napadnutí obete, ale pripojí sa z konformity, obáva sa, že by sa inak sám mohol stať obeťou.
 
Bádatelia sa zhodujú, že sa [[agresivita]] vytvára už v predškolskom veku, podľa niektorých autorov už v prvých rokoch života. Úlohu zohrávajú temperamentové dispozície, najmä výbušnosť a impulzívnosť a menšia citlivosť voči možným následkom konania. To ale k agresivite nevedie. Deti sú v prvom rade veľmi ovplyvnené tým, čo zažívajú v rodine. Rozhodujúca je ich tolerancia k samotnému násiliu. Veľakrát samotní rodičia podporujú deti v ich násilnom správaní, vidia v tom prostriedok k dosiahnutiu určitého cieľa. Ďalším faktorom je výchova detí. V prípade, že dieťa nemá uspokojované svoje emocionálne potreby, zažíva ponižovanie, ľahostajnosť, nepriateľstvo, je svedkom negatívnych výbuchov citov, nenávisti, môže to viesť k agresivite. Dieťaťu veľmi škodí fyzické a psychické násilie: telesné tresty, bitky, nadávky.
 
Nedávny výskum rodinných vzťahov v rodinách detí, ktoré šikanovali vo veku 12 rokov, zistil, že najsilnejšia je súvislosť medzi správaním otca a účasťou na šikanovaní (Říčan, 1998). Otcovia agresorov obidvoch pohlaví tohto výskumu boli nepriateľskí, chladní, obmedzovali autonómiu dieťaťa. Nebolo možné zistiť, aké boli rodinné vzťahy v ich ranom detstve, keď sa predpokladá rozhodujúci vplyv materinskej výchovy.
 
Podľa starších škandinávskych výskumov sa odhadovalo, že nezáleží na tom, z akej sociálnej skupiny agresori pochádzajú. V posledných rokoch sa ukazuje, že v [[USA]] a [[Veľká Británia|Veľkej Británii]], kde sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými ľuďmi oveľa väčšie, záleží na sociálnej vrstve. Nižší socio-ekonomický status a šikanovanie spolu v určitej mieste súvisia.
 
Podľa rozšíreného, aj keď nepotvrdeného názoru medzi pedagógmi, veľa šikanujúcich detí pochádza z novej podnikateľskej „elity“. Takéto deti majú bohatých, úspešných rodičov, ktorý sa naplno venujú svojej práci a na deti im neostáva čas, preto sú rozmaznávané peňažnými hodnotami.
 
=== Obete šikanovania ===
P.Pavel Říčan uvádza veľmi dôležité zistenie, že obeťou šikanovania sa môže stať praktický ktokoľvek. Obeťami šikanovania sú zvyčajne deti s nejakou poruchou, handicapom[[handicap]]om. Toto ohrozenie, rovnako aj u agresorov, býva dlhodobou záležitosťou. Ďalšou ohrozenou skupinou sú vyspelejšie deti, také, ktoré majú nejakú prednosť, alebo dobrý vzťah k učiteľom. Môže ísť o dieťa, ktoré prestúpi na novú školu, kde už existuje zohraný kolektív žiakov.
 
Obete bývajú často fyzicky slabšie, nevedia sa ubrániť agresorovi, radšej potichu dlhé mesiace a roky trpia. Obete netrpia nedostatkom rodičovskej lásky, práve naopak, často neboli vedené k samostatnosti a nevedia sa presadiť. Agresori si ako jednu zo zámienok k šikanovaniu berú vzhľad obete. Každý človek má svoj osobitý vzhľad, navzájom sa líšime a aktéri šikanovania to používajú ako zdôvodnenie svojich útokov. Šikanovanie sa môže týkať aj detí, ktorého rodičia nie sú ekonomicky dobre zabezpečení, dieťa nechodí oblečené podľa „módy“, nemá dostatok peňazí na veci. Motiváciou šikanovania môže byť aj rasová odlišnosť ľudí.
 
=== Rodičia a šikanovanie ===
U detí páchajúcich [[násilie]] je často narušené rodinné prostredie, pričom veľmi dôležitým činiteľom je vzťah medzi dieťaťom a matkou, neskôr otcom a ďalšími členmi rodiny. Výskumy v tejto oblasti potvrdzujú, že z rodinných faktorov hrajú rolu pri násilí hlavne tieto:
 
# väzba dôvery, opory, lásky a bezpečia
== Šikanovanie v škole ==
[[Súbor:Šikanovanie.jpg|thumb|Šikanovanie v škole]]
Verejnosť sa o násilí na školách dozvedá z médií, ktoré však opisujú len tie najbrutálnejšie prípady. K šikanovaniu dochádza na každej škole. Jeden z výskumov v [[Česko|Česku]] ukázal, že na druhom stupni základných škôl je šikanovaných 41% žiakov. Šikanovanie sa vyskytuje aj na stredných a vysokých školách.
 
Stanislav Bendl vo svojej knihe ''Prevence a řešení šikany ve škole'' menuje nasledovné riešenia:
15 668

úprav