Redaktor:Smrtihlav/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Smrtihlav (diskusia | príspevky)
d práca
Smrtihlav (diskusia | príspevky)
d práca
Riadok 42:
Počas [[Včasný stredovek|včasného stredoveku]] zažíval [[islamský svet]] svoj [[Zlatý vek Islamu|zlatý vek]]. Spoločne s pokrokmi vo vede a filozofii produkovali arabské a perzské územia otvorených racionalistov a ateistov, ako [[Abu Isa al-Warraq]] (9. storočie), [[Ibn ar-Ráwandí]] (827–911), [[Abú Bakr Mohammed ibn Zakaríja ar-Rází]] (854–925) a [[Abú al-Aláʾ al-Maʾarrí]] (973–1058). Al-Ma'arrí písal a učil, že náboženstvo samotné bolo "bájkou vymyslenou predkami"<ref name="Nicholson318">Reynold Alleyne Nicholson, 1962, ''A Literary History of the Arabs'', p. 318. Routledge</ref> a že ľudia boli "dvojakého typu: tí s mozgom, ale bez náboženstva, a tí s náboženstvom, ale bez mozgov."<ref>[http://www.sdsmt.edu/student-orgs/tfs/reading/freethought/islam.html Freethought Traditions in the Islamic World] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120214102422/http://www.sdsmt.edu/student-orgs/tfs/reading/freethought/islam.html|date=14. február 2012}} Fredom Whiteheadom; tiež citované v Cyril Glasse, (2001), ''The New Encyclopedia of Islam'', str. 278. Rowman Altamira.</ref> Napriek tomu, že boli pomerne plodnými autormi sa z ich práce zachovalo málo, hlavne vo forme citácií a úryvkov v neskorších dielach moslimských [[Apologetika|apologétov]], ktorí sa ich pokúšali vyvracať.<ref>''Al-Zandaqa Wal Zanadiqa'', by Mohammad Abd-El Hamid Al-Hamad, first edition 1999, Dar Al-Taliaa Al-Jadida, Syria (Arabic)</ref> Ďalší prominentní učenci zlatého veku boli takisto spájaní s racionalistickým myslením a ateizmom, hoci súčasná intelektuálna atmosféra v islamskom svete a mizivé dôkazy, ktoré prežili z tých čias do súčasnosti, spôsobila, že toto tvrdenie je dnes považované za kontroverzné.
 
V Európe včasného a klasického stredoveku bolo hájenie ateistického svetonázoru vzácne (pozri heslo [[Stredoveká inkvizícia]]); [[metafyzika]] a teológia boli čo sa týka náboženstva dominantnými oblasťami záujmu.<ref name=":0">Zdybicka 2005, p. 4 </ref> V tomto období tu však boli aktivity, ktoré podporovali heterodoxné koncepcie kresťanského boha, vrátane rôznych pohľadov na prírodu, transcendenciu a poznateľnosť Boha. Jednotlivci a skupiny, ako [[Johannes Scotus Eriugena]], [[Dávid z Dinantu]], [[Amalrich z Bene]] a [[Bratia a sestry slobodného ducha]] podporovali kresťanský svetonázor s [[Panteizmus|panteistickými]] tendenciami. [[NicholasMikuláš of CusaKuzánsky]] heldsa todržal a form offormy [[fideismFideizmus|fideizmu]], hektorú calledvolal ''[[De Docta Ignorantia|docta ignorantia]]'' ("learnednaučená ignoranceignorancia"), assertingtvrdiac, thatže GodBoh issa beyondľuďmi humannedá categorization,kategorizovať anda thuspreto ourje knowledgenaša ofvedomosť himo isňom limitedobmedzená tolen conjecturena dohady. [[WilliamViliam ofz OckhamOckhamu]] inspired anti-metaphysical tendencies with hissvojou [[nominalismNominalizmus|nominalisticnominalistickou]] limitationlimitáciou ofľudských humanznalostí knowledgena tojednotlivé singularobjekty objects,podnietil andanti-metafyzické assertedtendencie thata thetvrdil, divineže [[essence]]božská couldpodstata notnemôže bebyť intuitivelyintuitívne oralebo rationallyracionálne apprehendedľudským byintelektom human intellectuchopená. FollowersViliamovi of Ockhamnasledovníci, such asako [[JohnJán ofz MirecourtMirecourtu]] anda [[NicholasMikuláš ofz AutrecourtAutrecourtu]] furtheredtento thispohľad viewpodporovali. The resultingNásledné division betweenrozdelenie [[FaithViera anda rationalityracionalita|faithviery anda reasonrozumu]] influencedovplyvnilo laterneskorších radicalradikálnych anda reformistreformných theologiansteológov, such asako [[John Wycliffe]], [[Jan Hus]], anda [[Martin Luther]].<ref name="Zdybicka:0" 2005 4">{{harvnb|Zdybicka|2005|p=4}}</ref>
 
ThePočas [[RenaissanceRenesancia|renesancie]] diddošlo muchk torozšíreniu expandspektra thea scopepôsobnosti ofslobodného freemyslenia thoughta andskeptického skeptical inquiryprístupu. Individuals suchJednotlivci asako [[Leonardo da Vinci]] soughtvideli experimentationexperiment asako aspôsob meansvysvetlenia ofa explanation,stáli andproti opposed [[AppealArgument toz authorityautority|argumentsargumentom fromz religiousnáboženskej authorityautority]]. OtherĎalší criticskritici ofnáboženstva religiona andcirkvi thez Churchtohto duringobdobia thisboli time includednapríklad [[Niccolò Machiavelli]], [[Bonaventure des Périers]], [[Michel de Montaigne]], anda [[François Rabelais]].<ref name="gordonstein" />
 
=== EarlySkorý modernmoderný periodvek ===
HistorianHistorik [[Geoffrey Blainey]] wrotenapísal, that theže [[Protestant Reformation|Reformationreformácia]] hadvydláždila pavedcestu theateistom waytým, forže atheistsútočila byna attackingautoritu thekatolíckej authority of the Catholic Churchcirkvi, whichčo in turnzas "quietlypotichu inspiredinšpirovalo otheriných thinkersmysliteľov tok attackútoku thena authorityautoritu ofnových theprotestantských new Protestant churchescirkví".<ref>Geoffrey Blainey; A Short History of Christianity; Viking; 2011; p. 388</ref> [[DeismDeizmus]] gainedzískal influencevplyv invo FranceFrancúzsku, Prussia,Prusku anda EnglandAnglicku. The philosopherFilozof [[Baruch Spinoza]] wasbol podľa Blaineyho "probablypravdepodobne theprvý firstveľmi well knownznámy 'semi-atheistateista' tov announcekatolíckych himselfkrajinách inmodernej a Christian land in the modern eraéry", according to Blainey. Spinoza believedveril, thatže naturalprírodné lawszákony explainedvysvetľujú thefungovanie workingsvesmíru. ofV the universe. Inroku 1661 hepublikoval published hissvoje ''ShortKrátke Treatisepojednanie ono GodBohu''.<ref>Geoffrey Blainey; A Short History of Christianity; Viking; 2011; p. 343</ref>
 
[[CriticismKritika of Christianitykresťanstva]] becamezačala increasinglybyť frequentv in17. thea 17th18. andstoročí 18thčoraz centuriesčastejšia, especiallynajmä invo FranceFrancúzsku anda EnglandAnglicku, wherekde theresa appearszdalo, tože havepodľa beenvtedajších azdrojov religiousdošlo [[malaise]], according tok contemporarynáboženskej sourcesúnave. SomeNiektorí Protestantprostestantskí thinkersmyslitelia, such asako [[Thomas Hobbes]], espousedzastávali amaterialistickú materialistfilozofiu philosophy anda skepticismskepticizmus towardvoči supernaturalnadprirodzeným occurrencesúkazom, whilezatiaľčo Spinoza rejectedodmietol [[divineBožia providenceprozreteľnosť|božiu prozreteľnosť]] inv favor of aprospech [[panentheisticPanenteizmus|panenteistického]] naturalismnaturalizmu. Koncom 17. storočia začal byť deizmus otvorenie podporovaný intelektuálmi By the late 17th century, deism came to be openly espoused by intellectuals such as [[John Toland (Irish Philosopher)|John Toland]] who coined the term "pantheist".<ref>{{cite web |url=http://www.etymonline.com/index.php?term=pantheism |title=Online Etymology Dictionary |accessdate=2013-11-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20131202223113/http://www.etymonline.com/index.php?term=pantheism |archive-date=2 December 2013 |url-status=live }}</ref>
 
The first known explicit atheist was the German critic of religion [[Matthias Knutzen]] in his three writings of 1674.<ref>Winfried Schröder, in: Matthias Knutzen: Schriften und Materialien (2010), p. 8. See also Rececca Moore, ''The Heritage of Western Humanism, Scepticism and Freethought'' (2011), calling Knutzen "the first open advocate of a modern atheist perspective" [http://reason.sdsu.edu/germany.html online here] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120330182416/http://reason.sdsu.edu/germany.html |date=30 March 2012 }}</ref> He was followed by two other explicit atheist writers, the Polish ex-Jesuit philosopher [[Kazimierz Łyszczyński]] and in the 1720s by the French priest [[Jean Meslier]].<ref>{{cite web |url=http://nova.wpunj.edu/newpolitics/issue40/Onfray40.htm |title=Michel Onfray on Jean Meslier |publisher=William Paterson University |accessdate=2011-11-04 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120112154508/http://nova.wpunj.edu/newpolitics/issue40/Onfray40.htm |archive-date=12 January 2012 |url-status=dead }}</ref> In the course of the 18th century, other openly atheistic thinkers followed, such as [[Baron d'Holbach]], [[Jacques-André Naigeon]], and other [[French materialism|French materialists]].<ref name="Holbach-SoN">{{cite book |last=d'Holbach |first=P.H.T. |authorlink=Baron d'Holbach |title=The System of Nature |url=https://www.fulltextarchive.com/page/The-System-of-Nature-Vol-21/ |accessdate=2011-04-07 |year=1770 |volume=2 |archive-url=https://web.archive.org/web/20190617162007/https://www.fulltextarchive.com/page/The-System-of-Nature-Vol-21/ |archive-date=17 June 2019 |url-status=live }}</ref> [[John Locke]] in contrast, though an advocate of tolerance, urged authorities not to tolerate atheism, believing that the denial of God's existence would undermine the social order and lead to chaos.<ref>[[Jeremy Waldron]] (2002). ''God, Locke, and Equality: Christian Foundations in Locke's Political Thought''; Cambridge, p. 217</ref>