Morócovci: Rozdiel medzi revíziami

K spoločenskému vzostupu Morócovcov prispelo okrem lojality k Habsburskej monarchii, katolíckej viery aj príbuzenské prepojenie na významný rod [[Esterháziovci|Esterházi]]. Esterháziovci boli patrónskym rodom Morócovcov. Anton Moróc sa oženil s šľachtickou dcérou Annou Bessenyey z [[Galanta|Galanty]], ktorá bola sestrou Heleny Bessenyey z Galanty, ktorej manželom bol [[Benedikt Esterházi]] (neskôr Esterházy), otec [[František Esterházi (16. storočie)|Františka Esterháziho]] a dedo [[Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)|Mikuláša Esterháziho]]. V druhej polovici 17. storočia sa Alžbeta Morócová vydala za baróna Alexandra Esterháziho z Galanty a zo [[Zvolen]]a. Od [[18. storočie|18. storočia]] sa už Morócovci nepresadzovali v oblasti celouhorskej politiky a začali sa venovať vojenskej službe. Viacerí boli vo vojenskom remesle veľmi úspešní - napr. Štefan († 1747) bol [[Husár|husársky]] kapitán a neskôr radca Uhorskej miestodržiteľskej rady, Jozef († 1769), kapitán Bratislavského hradu, či Karol († 1790), husársky major.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kerekes|meno=József|titul=A Beketfalvi Mórocz-család története|url=https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Turul-turul-1883-1950-1/1931-164E5/1931-14-164E6/tarca-16783/szakirodalom-16789/ifj-kerekes-jozsef-a-beketfalvi-morocz-csalad-tortenete-az-esterhazy-es-szechenyi-csaladok-anyai-osei-kulonlenyomat-a-historia-1931-evi-12-f-16791/|dátum vydania=1931|dátum prístupu=31.12.2019|vydavateľ=}}</ref> Za osobitnú zmienku stojí [[Imrich Moróc|Imrich]] († 1758), ktorý sa v nemeckých historických zdrojoch spomína ako barón Emmerich von MorócMorocz.<ref>{{Citácia knihy