Dubrovnícka republika: Rozdiel medzi revíziami

Vzťahy medzi Kotorom a Dubrovníkom boli plné žiarlivosti, čiastočne kvôli komerčnej rivalite (najmä kvôli spornému soľnému monopolu) a čiastočne vďaka intrigám Benátok, ktoré chceli zabrániť všetkým možným koalíciám na Dalmácií proti jej vlastnej nadvláde. Benátky rozširovali svoj vplyv na pobreží Jadranského mora, upevňovali svoju nadvládu. Predovšetkým boli Benátky veľkou námornou veľmocou a mohli sa vrhnúť Dubrovník alebo akékoľvek iné jadranské mesto so svojimi rýchlymi loďami. Aj obchodná rivalita mala svoj účinok, pretože Benátky sa usilovali o monopol na rovnaké obchody, ako v ktorých obchodoval Dubrovník.<ref name=":7">Villary, str. 164{{--}}168</ref> Uhorsko bolo naopak čisto feudálnym štátom. Jeho cieľom bola vnútorná konsolidácia a bezpečnosť jej bezprostredných hraníc. Neusilovalo sa o vzdialené panstvá, pretože nemalo mocné námorníctvo a chcelo len vlastniť Dalmáciu s cieľom zabezpečiť širší prístup k moru než len chorvátske pobrežie. Uhorsko nemalo žiaden námorný obchod, ktorý by zasahoval do obchodu s Dubrovníkom. Pokiaľ ide o pevninu, chceli zabezpečiť vernosť bosnianskeho bána.<ref name=":7" /> V roku [[1378]], v dôsledku intríg Benátok a Janova s cieľom získať dominantné postavenie v Konštantínopole, vypukla vojna medzi dvoma republikami slávnou vojnou v [[Chioggia|Chioggii]], do ktorej bol zapojený Dubrovník a už v roku [[1381]] bol v [[Turín|Turíne]] podpísaný mier. Aj, keď nakoniec bol Janov porazený, Benátky v žiadnom prípade nezvíťazili a museli sa vzdať nároku na Dalmáciu. V roku [[1386]] Benátky kúpili ostrov [[Korfu]] a získali aj ďalšie ostrovy a oporné body na [[Epirus (historické územie)|epirskom]] pobreží. Po smrti Ľudovíta I. v roku [[1382]] sa Žigmundova snúbenica [[Mária z Anjou|Mária]] stala kráľovnou Uhorska a [[Poľsko|Poľska]].<ref name=":7" /> Mária, Alžbeta a väčšina uhorských šľachticov nároky [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburskéh]]<nowiki/>o na uhorský trón odmietla. Občianska vojna vypukla a vtrhlo do chaosu Uhorsko, Chorvátsko, Dalmáciu a Slavóniu na nasledujúcich 25 rokov. V roku [[1399]] mesto získalo oblasť medzi Dubrovníkom a ostrovom Pelješac, nazývané Prímorie (chorv. ''Primorje'' alebo ''Dubrovačko primorje'') a mesto [[Slano]]. Územie bolo zakúpené od [[Bosnianske kráľovstvo|bosnianskeho kráľa]] [[Štefan Ostoja|Štefana Ostoju]]. Krátka vojna s Bosnou v roku [[1403]] sa skončila nezdarom a kráľ natoľko pobúril väčšinu vysokej šľachty, až nakoniec musel z krajiny v roku [[1404]] utiecť. V rokoch [[1419]]{{--}}[[1426]] získala republika mesto [[Konavle]] celú oblasť okolo nej vrátane mesta [[Cavtat]] (dnes územie [[Dubrovnícko-neretvianska župa|Dubrovníckej župy]]).<ref>{{Citácia knihy