Bitka pri Mantzikerte: Rozdiel medzi revíziami

(cat)
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
 
== Následky bitky ==
Názory ohľadne byzantských vojenských strán sú nejednoznačné. Isté však je, že bitka priniesla byzantskej ríši vážnu ranu na prestíži a zajatie cisára [[Roman IV.|Romana]] aj vnútroštátny kolaps. [[Roman IV.]] sa stal prvým byzantským cisárom, ktorý bol zajatý v boji s cudzím nepriateľom.<ref>Zástěrová, str. 244</ref> Sám [[Alp Arslán]] odmietal uveriť, že muž v reťaziiachreťaziach a bežbombežnom vojenskom oblečení,<ref>Norwich, str. 399</ref> ktorého pred neho priniesli bol naozaj cisárom. <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=History of Michael Attaliates (Cont.)|url=http://www.ancientworlds.net/aw/Post/1026372|vydavateľ=www.ancientworlds.net|dátum prístupu=2019-09-16}}</ref> K svojmu väzňovi sa však správal s úctou a so všetkými poctami. Uzavrel taktiež s Byzanciou pomerne prijateľné mierové podmienky, v rámci ktorých mal získať [[Mantzikert]], [[Edessa (Mezopotámia)|Edessu]], [[Antiochia|Antiochiu]] a [[Manbidž|Hierapolis]]. Okrem toho sa mala uskutočniť svadby cisárovej dcéry a sultánovho syna a ríša mala zaplatiť tribút 10 miliónov solidov. Neskôr bola suma upravená na 1,5 milióna a ročný poplatok 360 000.<ref>Norwich, str. 400</ref> Asi po týždni bol Roman Alp Aslánom oslobodený a poslaný do [[Istanbul|Konštantínopolu]]. Tam sa však medzitým situácia zmenila a aristokratický rod Dukovcov usporiadal štátny prevrat. Na trón bol dosadený [[Michal VII.]], syn [[Konštantín X.|Konštantína X.]]<ref>Treadgold, Warren. ''A History of the Byzantine State and Society''. s. 603 – 604</ref> Roman preto v Anatólii zoskupil svoje vojská a vytiahol proti uzurpátorovi, ale opakovane bol porazený dukovskými vojskami. [[Roman IV.|Roman]] sa preto svojim protivníkom vzdal výmenou za zmier, ktorý však netrval dlho, pretože ho Ján Dukas nechal oslepiť, na čo Roman zomrel.
 
Napriek výmenám na byzantskom tróne sa [[Alp Arslán]] cítil byť viazaný svojimi sľubmi a až do svoje smrti v roku [[1072]] proti ríši nič nepodnikol. Proti Byzantskej ríši sa však stavali pomerne nezávislí seldžuckí náčelníci, ktorí zmluvy neuznávali a pustošili východné krajiny. Proti nájazdníkom sa preto museli stavať jednotlivý maloázijskí magnáti sami, tí však nedokázali zabrániť postupnej strate jednotlivých území. Neúspechom skončila aj kampaň organizovaná [[Dukovci|Dukovcami]] na jar v roku [[1073]]. Žoldniersky veliteľ [[Roussel de Bailleul]] sa v priebehu kampane vzbúril a na území thémy ''Armeniakon'' vytvoril vlastné panstvo. Územie na východe až po [[Kapadócia|Kapadóciu]] medzitým plne obsadili Seldžuci pod taktovkou nového sultána. [[Michal VII.]] proti Rousselovi poslal Jána Duku, ktorý však neuspel. Roussel sa preto prehlásil cisárom a vytiahol na Konštantínopol, pričom vyraboval maloázijský [[Chrysopolis]] ([[Üsküdar]]). Byzanský cisár Michael sa na o obrátil na Seldžukov, aby Bailleuia porazili, čo aj urobili a čo znamenalo, že posledná prekážka k dobytiu Anatolie padla.<ref>Zástěrová, Bohumila, a kol. ''Dějiny Byzance''. s. 247</ref>
1 332

úprav