Atóm: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
ú Značky: možný vandalizmus vizuálny editor |
d Verzia používateľa 91.127.85.51 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 85.237.234.54 Značka: rollback |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Helium atom with charge-smaller.jpg|thumb|Atóm [[hélium|hélia]]. V jadre sú viditeľné dva [[protón]]y a dva [[neutrón]]y, obiehajú ho dva [[elektrón]]y.]]
[[Súbor:Helium atom QM.svg|thumb|Atóm hélia]]
[[Súbor:Rutherford atom.svg|thumb|Model Ernesta Rutherforda]]
[[Súbor:Atomic resolution Au100.JPG|thumb|Atómy zlata]]
'''Atóm''' ([[grécke jazyky|grec.]] ''άτομον'' – nedeliteľný) je najmenšia, [[chémia|chemicky]] ďalej nedeliteľná [[častica (fyzika)|častica]] [[chemický prvok|chemického prvku]], ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Tento pojem atómu zaviedli grécki filozofi [[Leukippos z Milétu]] a [[Démokritos z Abdér]], všeobecne sa ujal až na začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. [[Ernest Rutherford]] a [[Niels Bohr]] objavili [[Subatómová častica|subatomárne častice]] a tým sa dokázalo, že atóm nie je nedeliteľný. Atómy sa ďalej zlučujú do [[molekula|molekúl]]. V prirodzenom prostredí majú rovnaký počet [[elektrón]]ov aj [[protón]]ov, v tomto stave je atóm elektroneutrálny. Ak sa tento pomer zmení, vzniká [[ión (častica)|ión]], ktorý je buď kladný ([[katión]]) alebo záporný ([[anión]]). Molekula, atóm či dokonca jeho subatomárne častice sú v neustálom pohybe.
== Atóm podľa Demokrita ==
Atóm je jednotlivá častica uzavretá v sebe, nedeliteľná a plná, oddelená akýmsi prázdnom, čiže nebytím od každej inej jednotlivej častice. Z týchto jednotlivých častí sa skladá celá pozorovateľná skutočnosť, ale ony samy sú postihnuteľné len prostredníctvom rozumového poznania. Atóm je bytím nevznikajúcim ani nehynúcim, je čímsi obsahom rovnorodým. Atómy sa líšia iba podobou a veľkosťou. Nepodlieha kvalitatívnym zmenám, ale len kvantitatívnym zmenám. Atóm má tri základné vlastnosti: tvar, polohu a miesto.
== Atóm podľa Diderota ==
Atóm je entita, z ktorej pozostáva svet i veci v ňom. Každý atóm prejavuje sily príťažlivosti, pohyb a schopnosť pociťovať: je to akási zmaterializovaná Leibnizova monáda. Každý atóm sa kvalitatívne líši od každého iného atómu. Každý atóm má päť odlíšiteľných vlastností: pohyb, dĺžku, výšku, nepriestupnosť a citlivosť.
Vzájomnou výmenou prvkov a ich vlastností vzniká rôznorodosť vecí a javov vo svete, a to prechodom zo stavu driemajúcej citlivosti v atómoch až do stavu jej maximálneho rozvoja v podobe ľudského
== Atómová teória ==
Taktiež nazývaná '''Daltonova teória''' podľa objaviteľa [[John Dalton|Johna Daltona]].
Řádek 51 ⟶ 62:
Počet neutrónov v jadrách toho istého prvku môže byť odlišný. Súhrnný počet protónov a neutrónov vyjadruje [[nukleónové číslo]] (''A''). Rozdiel ''A''−''Z'' zodpovedá počtu neutrónov. Vyjadruje ho [[neutrónové číslo]] ''N''. Látka, ktorej atómy sú definované určitým protónovým a nukleónovým číslom, je [[nuklid]]. Pri rôznych počtoch neutrónov vznikajú [[izotop]]y, pozri nižšie.
Protóny a neutróny sú v jadre atómu viazané jadrovými silami, ktoré patria k [[silná interakcia hmotných objektov|silným interakciám]] častíc. Jadrové sily sú veľmi účinné, majú však dosah iba na malé vzdialenosti: Polomer ich účinnosti nepresahuje 4×10<sup>−15</sup> m. Polomer atómového jadra (''R'') je približne 1,2×10<sup>−15</sup> m. Polomer jadra uránu je
Hmotnosť jadra určuje celkovú hmotnosť atómu, pretože hmotnosť elektrónu je zanedbateľná. Hmotnosť atómového jadra je vždy o niečo menšia ako súčet hmotností protónov a neutrónov, ktoré tvoria jadro (defekt hmotnosti). Tento rozdiel je zdrojom väzbovej energie jadra, ktorá určuje stabilitu jadra. Jadrá s počtom neutrónov alebo protónov 2, 8, 14, 20, 28, 50, 82 a 126 ([[magické čísla]]) majú najväčšiu väzbovú energiu, preto sú najstabilnejšie a najčastejšie sa vyskytujú v prírode ([[kozmický výskyt prvkov]]).
=== Elektrónový obal ===
''Hlavný článok o elektrónoch pozri [[elektrón]].''
prava úpravmy frekvencie spektrálnych čiar možno spätne určiť, medzi ktorými energetickými hladinami a v akých atómoch nastal prechod elektrónov. Ak absorbovaná energia prevýši určitú hraničnú hodnotu, elektrón sa celkom odtrhne od atómu. Ak atóm stratí jeden alebo viac elektrónov, stáva sa ionizovaným. ([[ión (častica)|ión]], [[ionizácia]]). Ak naopak ionizovaný atóm zachytí do svojho obalu voľný elektrón, nastáva rekombinácia atómu. Jednoduchú predstavu štruktúry atómu vyjadruje Bohrov model atómu.▼
Elektrónový obal atómu tvoria elektricky záporne nabité elektróny. Počet elektrónov v normálnom atóme sa rovná počtu protónov v jeho jadre, t. j. protónovému číslu ''Z''. V tomto prípade je atóm ako celok elektricky neutrálny. Každý elektrón v obale atómu sa nachádza v určitom energetickom stave, ktorý je určený štyrmi [[kvantové číslo|kvantovými číslami]].
▲
==== Pauliho princíp ====
| |||