Dévanágarí: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
cat
oprava kódu
Riadok 104:
* Za samohláskami sa radia dva spoluhláskové diakritické znaky: koncová nosovka ''anusvāra'' ं ''ṃ'' a koncová frikatíva ''visarga'' ः ''ḥ'' (zvaná अं ''aṃ'' a अः ''aḥ''). Masica k anusváre v sanskrte pripomína, že ''„existuje nezrovnalosť, či preprezentuje homorganickú nosovú [[spoluhláska|spoluhlásku]], nazalizovanú [[samohláska|samohlásku]] alebo nazalizovanú [[polosamohláska|polosamohlásku]], alebo všetky tri podľa kontextu.“''<ref name="masica1991 – 146">{{Harvbz|Masica|1991|St=146}}</ref> ''Visarga'' reprezentuje postvokalickú neznelú glotálnu frikatívu ''h'', v sanskrte alofónu k ''s'' alebo zriedkavo ''r'', obyčajne na konci slova. Niektoré recitačné tradície pridávajú echo samohlásky po výdychu: इः ''ihi''.<ref>{{Harvbz|Wikner|1996|St=6}}</ref> Masica považuje visargu, spolu so znakmi ङ ''ṅa'' a ञ ''ña'', za ''„ľahko predpovedateľné“'' velárne (guturálne) a palatálne nosovky, ktoré sú príkladmi ''„fonetického zničenia systému“''.<ref name="masica1991 – 146" />
* Ďalšou diakritickou značkou je ''candrabindu''/''anunāsika'' ँ. Salomon ju popisuje ako ''„dôraznejší tvar“'' asnusváry, ktorá sa ''„niekedy používa na označenie pravej vokálnej nazalizácie.“'' V [[Nové indoárijské jazyky|moderných indoárijských jazykoch]], ako napr. v hindčine, je rozlišovanie formálne: čandrabindu značí nazalizovanú samohlásku,<ref>{{Harvbz|Snell|2000|Sst=44 – 45}}</ref> anusvára značí homorganickú nosovú spoluhlásku predchádzajúcu inej spoluhláske:<ref>{{Harvbz|Snell|2000|St=64}}</ref> napríklad हँसी {{IPA|[ɦə̃si]}}, {{V jazyku|slk|smiech}}, गंगा {{IPA|[gəŋgɑ]}} ''[[Ganga]]''. Ak má akšara (slabika) samohláskovú diakritickú značku nad čiarou a tak nenecháva priestor pre znak „čandra“ ({{V jazyku|slk|mesiac}}) čandrabindu, zmení sa na bodku:<ref>{{Harvbz|Snell|2000|St=45}}</ref> हूँ {{IPA|[ɦũ]}}, {{V jazyku|slk|som}}, ale हैं {{IPA|[ɦɛ̃]}}, {{V jazyku|slk|sú}}. Niektorí autori vynechávajú úplne mesiačik a píšu vo všetkých prípadoch len bodku.<ref>{{Harvbz|Snell|2000|St=46}}</ref>
* ''Avagraha'' ऽ, obyčajne transliterovaná [[apostrof]]om, je sanskrtské interpunkčné znamienko pre vypustenie samohlásky v morfofonologickom procese ''[[sandhi]]'': एकोऽयम्</span> ''ekoyam'' (← ''ekas'' + ''ayam''), {{V jazyku|slk|tento jeden}}. Splynutie pôvodnej dlhej samohlásky sa niekedy značí s dvojitou avagrahou: सदाऽऽत्मा ''sadātmā'' (← ''sadā'' + ''ātmā''), {{V jazyku|slk|vždy Ja}}.<ref>{{Harvbz|Salomon|2003|St=77}}</ref> Snell tvrdí, že v [[hindčina|hindčine]] ''„je jej hlavnou funkciou ukázať, že samohláska sa pri zvolaní drží:“''<ref>{{Harvbz|Snell|2000|St=77}}</ref> आईऽऽऽ! ''āīīī!'' V [[magahčina|magahčine]], ktorá má ''„trochu viac slovesných tvarov končiacich touto viazanou samohláskou“'',<ref>{{Harvbz|Verma|2003|St=501}}</ref> sa avagraha používa na označenie ''ne-''vynechania včleneného ''a'' na konci slova, čo je vlastne moderné pravopisné pravidlo: बइठऽ ''baiṭha'', {{V jazyku|slk|sedieť}}, oproti *बइठ ''baiṭh''.
* Slabikotvorné spoluhlásky ''ṝ'', ''ḷ'' a ''ḹ'' sú špecifické pre sanskrt a nie sú prítomné v dnešnej [[varnamálá|varnamále]]<ref>''Varnamālā'' (वर्णमाला) je názov pre „abecedu“ dévanágarí. [http://www.hindilearner.com/hindi_alphabet.html Súčasná varnamálá hindčiny].</ref> a v ďalších jazykoch. Pôvodné znenie reprezentované ''ṛ'' je dnes stratené a jeho dnešná výslovnosť je niekde medzi {{IPA|[ɾɪ]}} v [[hindčina|hindčine]] a {{IPA|[ɾu]}} v [[maráthčina|maráthčine]]. ''ḹ'' nie je dnes bežná [[fonéma]] ako v sanskrte, skôr je grafickým pravidlom a používa sa na vyvažovanie dlhých a krátkych párov znakov medzi samohláskami.<ref name="Salomon2003p75"/>
* Existuje špeciálne písanie रु ''ru'' a रू ''rū''.