Verzia z 16:46, 10. apríl 2019 upraviť 62.197.235.129 (diskusia) →‎Zloženie tajgy ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:40, 4. máj 2020 upraviť vrátiť 46.34.228.18 (diskusia) Opravenie chibajucich údajov Značky: možný vandalizmus úprava z mobilu úprava z mobilného webu Ďalšia úprava →
Riadok 2: [[Súbor:Tajgo.jpg\|thumb\|Sibírska tajga]] '''Tajga''' je [nfndnfn[vegetačná ~~formácia~~formácnrjenia]] a [[bióm]] v ~~severnej~~sevenfcndnrnej časti severného mierneho pásma (v [[Európa\|Európe]], [[~~Ázia~~Ázfnndnia\|Ázii]] a [[Severná Amerika\|~~Severnej~~Severndnfncnnej Amerike]]), v ktorej/-om prevláda [[ihličnatý les]], spravidla pralesného typu. Pôvodne to bolo len označenie pre sibírsky [[prales]] na močaristej pôde. Nddjencjcjxn Delí sa na boreálnu a vysokohorskú časť. ~~Rozdiel~~Ronfxnsncjzdiel medzi nimi je v trvaní osvetlenia.▼ Základnou podmienkou pre ~~rozšírenie~~nacindbjviskfjvjsrozšírenie ihličnatých lesov je klíma - predovšetkým dĺžka vegetačného obdobia 1 - 4 mesiace. (Ide o obdobie, kedy priemerná teplota vzduchu presahuje 13 °C.) Smerom na sever potom tajga prechádza do [[tundra\|tundry]] (prechodný pás s roztrúsenou stromovou a kríkovou vegetáciou sa nazýva [[lesotundra]]). Na juhu zase do biómu zmiešaných a listnatých opadavých lesov. S ihličnatými lesmi sa stretávame často aj mimo ich oblasť prirodzeného výskytu (napr. [[Česko]], [[Slovensko]], [[Švajčiarsko]], [[Rakúsko]]), kde rastú vo vysokých nadmorských výškach. Ide o tzv. [[klimaxové smrečiny]], prípadne v podmáčaných oblastiach [[rašelinné smrečiny]] a [[podmáčané smrečiny]]. Niekedy sa tieto porasty označujú aj pojmom ''horská tajga''. Väčšina ihličnatých lesov v [[Európa\|Európe]] je však pestovaná umelo. ▼ ▲Delí sa na boreálnu a vysokohorskú časť. Rozdiel medzi nimi je v trvaní osvetlenia. ▲Základnou podmienkou pre rozšírenie ihličnatých lesov je klíma - predovšetkým dĺžka vegetačného obdobia 1 - 4 mesiace. (Ide o obdobie, kedy priemerná teplota vzduchu presahuje 13 °C.) Smerom na sever potom tajga prechádza do [[tundra\|tundry]] (prechodný pás s roztrúsenou stromovou a kríkovou vegetáciou sa nazýva [[lesotundra]]). Na juhu zase do biómu zmiešaných a listnatých opadavých lesov. S ihličnatými lesmi sa stretávame často aj mimo ich oblasť prirodzeného výskytu (napr. [[Česko]], [[Slovensko]], [[Švajčiarsko]], [[Rakúsko]]), kde rastú vo vysokých nadmorských výškach. Ide o tzv. [[klimaxové smrečiny]], prípadne v podmáčaných oblastiach [[rašelinné smrečiny]] a [[podmáčané smrečiny]]. Niekedy sa tieto porasty označujú aj pojmom ''horská tajga''. Väčšina ihličnatých lesov v [[Európa\|Európe]] je však pestovaná umelo. Ihličnany potrebujú: Riadok 14: * sú schopné vydržať aj výrazne chladnú [[Zima\|zimu]] ⇒ výskyt aj v oblastiach ''[[permafrost]]u'' Vďaka veľkému množstvu [[Zrážky\|zrážok]] a následnej chemickej reakcii so spadnutým [[Ihličie\|ihličím]] vznikajú [[podzol]]ové pôdy. Následne kyslá voda vymýva zlúčeniny železa z pôdy, tie klesajú nižšie a tvoria nepriepustnú vrstvu ⇒ tvorba [[Močiar\|močiarov]] a [[Rašelinisko\|rašelinísk]], ktoré sú pre sibírsku tajgu typické. Organická hmota je sústredená tak v živých rastlinách, ako aj v odumretej [[Biomasa (biológia)\|biomase]]. == Zloženie tajgy ==

Tajga: Rozdiel medzi revíziami