Šarišský hrad: Rozdiel medzi revíziami

Archeologický prieskum dokázal osídlenie hradného vrchu už v [[neolit|neolite]], v neskorej dobe kamennej a v mladšej dobe bronzovej (13. – 11. stor. pred Kr.). Ďalšie obdobie osídlenia bolo preukázané na prelome letopočtu, až do 4. storočia. Táto kontinuita osídlenia bola prerušená a pokračovala až v 10. až 12. storočí.

Presné obdobie výstavby základnej stredovekej stavby nie je známe. Výstavba nového hradu začala v 13. storočí; odtiaľ pochádza aj prvá zmienka o hrade menom Sarus (1245). Hrad bol postavený, aby chránil severojužnú obchodnú cestu údolím rieky Torysy. Už od začiatku svojho jestvovania bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v Šariši.

Po vzniku Šarišského komitátu v 40. rokoch 13. storočia sa stal centrom nového správneho celku, sídlom šarišských županov (comes). Na začiatku 14. storočia sa hradu zmocnil rod Omodejovcov, nepriateľov kráľa [[Karol Róbert|Karola Róberta]]. Noví majitelia hrad rozšírili o obytné i hospodárske objekty a zosilnili jeho opevnenie. Hradný kapitán Demeter z neho terorizoval okolité mestá a kráľovi verných zemanov. Po [[Bitka pri Rozhanovciach|Bitke pri Rozhanovciach]](1312) sa stal opäť kráľovským majetkom. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] daroval hrad r. 1405 Petrovi Perényimu a od neho ho neskôr získali Šoóšovci. Na krátky čas, v rokoch 1441-1460, obsadil hrad [[Ján Jiskra z Brandýsa]] a jeho kapitáni. Po neúspešnom obliehaní ho nakoniec dohodou získal kráľ [[Matej Korvín]].

V druhej polovici 15. storočia bol majetkom Perényiovcov, ktorí ho opäť rozšírili a opevnili novým hradným múrom. Perényiovci v roku 1526 po [[Bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] prešli na stranu Jána Zápoľského a okupovali [[Košice]] (4. 12. 1536). Cisárske vojsko hrad obliehalo a v roku 1537 aj dobylo. Na Šarišský hrad sa presunuli provinčné orgány z kráľovského domu v Košiciach. Obavy z nájazdov Turkov po [[Bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]] spôsobili posilnenie jeho obranného systému. Hrad Šariš sa týmto stal centrom habsburskej časti kraja od Tatier po [[Tisa|Tisu]]. [[Habsburgovci]] ho prestavali na mohutnú vojenskú pevnosť s kasárenským štýlom života. Mal stálu posádku asi 200 pešiakov a značný arzenál.

V roku 1642 sa hrad dostal do držby magnátskeho rodu Rákociovcov, ktorí obývali honosný kaštieľ v podhradí. Táto mohutná pevnosť však nezasiahla do nasledujúcich pohnutých udalostí posledných [[protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]]. V roku [[1660]] vybuchol sklad pušného prachu a celý hrad značne poškodil. V nasledujúcich rokoch ho preto používali iba na ubytovanie vojska. Hrad v roku [[1687]] vyhorel a viac nebol obnovený. Posledný z Rákociovcov, sedmohradské [[knieža]] [[František II. Rákoci]], známy bojovník za slobodu [[Uhorsko|Uhorska]], zomrel vo vyhnanstve v [[Turecko|Turecku]] a hrad prešiel po ženskej línii do vlastníctva rodu Aspermont, neskôr ho vlastnili Szirmayovci. Posledným vlastníkom hradu bol kráľovský komorník Gejza Puľský.

V dnešnej dobe je hrad vyhľadávaným miestom prechádzok obyvateľov [[Prešov|Prešova]] a okolia. Na hrad vedie spevnená asfaltová cesta a je možné sa tam dostať aj bicyklom. Prístupová cesta slúži ako náučný chodník. Celý hradný vrch je Národnou prírodnou rezerváciou. Opevnenie hradu je zachovalé, vrátane bášt. Plocha hradu už nie je zarastená divorastúcimi krovinami , vďaka dobrovoľnikom ktorý sa starajú o areál hradu . Centrálna veža - donjon - umožňuje veľmi dobrý výhľad na okolie - od [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]], cez [[Levočské vrchy]], [[Čergov (pohorie)|Čergov]] a [[Slanské vrchy]]. Dobre sú viditeľné aj zrúcaniny ďalších stredovekých hradov - [[Kapušiansky hrad|Kapušianskeho]] a [[Kamenický hrad|Kamenického]].

* po {{turistická značka|žltá}} značke z obce Šarišské Michaľany. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu

{{Projekt|commonscat=Šarišský hrad}}