Drugetovci: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d členovia rodu, uprava, pracuje sa |
doplenie informacii a male upravy, linky |
||
Riadok 1:
|Meno =Drugetovci
|Erb =Erb Drugetovcov.png
Riadok 22:
|Vetvy dynastie =Humenská (uhorská)
}}
'''Drugetovci''' (staršie '''Drugethovci'''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kršák|meno=Pavol|titul=Ottov historický atlas - Slovensko|vydanie=|vydavateľ=Ottovo nakladateľstvo|miesto=|rok=|isbn=9788073608347|strany=143}}</ref> alebbo '''Drughetovci'''<ref name=":0" />, [[Maďarčina|maď.]] ''Drugethok'', ''Drugeth család'') sú šľachtický rod francúzsko-neapolského pôvodu zo [[Salerno|Salerna]] pri [[Neapol]]e. Jeho členovia [[Filip I. Druget|Filip]] a [[Ján I. Druget|Ján]] prišli v [[14. storočie|14. storočí]] do [[Uhorsko|Uhorska]] na [[Slovensko]] spolu s kráľom [[Karol Róbert z Anjou|Karolom Róbertom z Anjou]]. Majetok Drugetovcov sa nachádzal v severovýchodných častiach kráľovstva najmä Zemplínskej a Spišskej župe. Počas vlády [[Anjouovci|Anjuovcov]] boli viacerí členovia rodu zvolení za uhorských palatínov. V pomoháčskom období členovia rodu zastávali úrady zemplínskych a užských županov. Ich sídlo bolo hrad v [[Humenné|Humennom]] a [[Užhorod|Užhorode]]. Rod vymrel [[Žigmund II. Druget|Žigmundom II. Drugetom]] v roku [[1684]].
== Dejiny rodu ==
Drugetovci boli pôvodne francúzska šľachtická rodina, ktorá sa usadila v Salerme pri Neapole. V kostole svätej Kataríny v Neapole sa nachádzajú sarkofágy rodiny Drugetovcov. Je tam pochovaný Drugo de Merlot, člen rodiny [[Merlotovci|Merlotovcov]], ktorí používali v rôznych obmenách aj meno Druget. Podobnosť erbov v tomto kostole ukazujú na možné prepojenie rodiny ''de Merloto'' a Drugetovcov. Do [[Uhorsko|Uhorska]] sa Drugetovci dostali prostredníctvom [[Filip I. Druget|Filipa I. Drugeta]] v roku [[1307]] keď sa uhorským kráľom stal [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]]. Spolu s novým panovníkom prichádzajú do Uhorska viacerí šľachtici a rytieri, medzi nimi aj Drugetovci. Jedna z pozitívnych udalostí v prospech Karola Róberta bolo napríklad aj to, že pred touto bitkou zaútočil [[Matúš Čák Trenčiansky]] na [[Spišský hrad]], ktorý v tom čase už patril Filipovi I. Drugetovi. Matúš Čák sa tohto hradu nezmocnil. Po [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] v roku [[1312]], keď panovníkove vojská pod vedením Filipa I. Drugeta a [[Peter Peteň|Petra Peteňa]] porazili vojská domácej šľachty vedenej Matúšom Čákom Trenčianskym sa Filip ujal významných funkcií po [[Omodejovci|Omodejovcoch]]. Po tejto udalosti, a víťazstve nad Omodejovcami obdaroval Karol Róbert svojich prívržencov rôznymi majetkami. Filip a Ján Drugetovci dostali rozsiahle majetky na [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]], vrátane mesta Humenné, podľa ktoré vznikla humenská vetva. Tým sa Drugetovci stali majiteľmi takmer celého majetku [[Abovci|Abovcov]] na celom východnom Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Lenčiš|meno=Štefan|titul=Šľachtický rod Drugetovcov s Humenného|vydanie=|vydavateľ=Miestny výbor Matice slovenskej a Vihorlatské osvetové stredisko|miesto=Humenné|rok=2003|isbn=80-967302-5-8|strany=181}}</ref><ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=Šľachtické rody|vydanie=|vydavateľ=Perfekt|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=26-27}}</ref>
V roku [[1317]] sa majetky Drugetovcov ešte rozrástli, po zrade [[Peter Peteň|Petra Peteňa]], ktorý nebol spokojný so svojimi odmenami, a ktorý nabádal ostatných šľachticov k neposlušnosti. Vzbúrenci pod vedením [[Borša Holý|Boršu Holého (''Kopasz Borsa'')]] vyhlásili kráľa za zosadeného a rozhodli sa pozvať na uhorský trón [[Juraj I. (Halič)|Juraja]], vnuka uhorského kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]], syna [[Haličsko-volynské kniežatstvo|haličského kniežaťa]] [[Lev I. (Halič)|Leva]]. Pre vážnosť situácie považoval kráľ za nutné, aby začal vyjednávať. Touto úlohou poveril [[Filip I. Druget|Filipa I. Drugetha]]. Vyjednávania nepriniesli pozitívny výsledok a boj proti kráľovi vyvrcholil v máji [[1317]] pri [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkove]] pod hradom nazývaným ''Castrum Purustyan''. V tomto boji proti kráľovi sa zúčastnili aj [[Boršodská župa|Boršodská]], [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínska]], [[Sabolčská župa|Sabolčská]], [[Bihárska župa (Uhorsko)|Biharská]], [[Užská župa (Uhorsko)|Užská]], [[Satumarská župa (Uhorsko)|Satmárska stolica]], mesto [[Szolnok]] a iné mestá. Kráľovské vojsko zvíťazilo a panovník následne potrestal svojich niekdajších prívržencov. V roku [[1317]] Karol Róbert skonfiškoval Petrovi Peteňovi za účasť na vzbure všetok majetok a daroval ho Drugetovcom.<ref name=":0" />
Počas [[14. storočie|14. storočia]] sa zvyšovala moc a vplyv rodu Drugetovcov v Uhorsku, hlavne kvôli Anjouovcom na tróne, ktorým stále verne slúžili. Mikuláš I. syn [[Ján I. Druget|Jána I. Drugeta]] zastával na dvore až tak významnú pozíciu, že dostal pozíciu vychovávateľa Ľudovíta a Andreja, synov Karola Róberta. Pri atentáte [[Felicián Zach|Feliciána Zacha]], zvaného Merc zo 17. apríla [[1330]] na kráľa Karola Róberta chránil [[Mikuláš I. Druget]] kráľove deti vlastným telom. Následne vplyv rodiny ešte vzrástol, keď sa Mikuláš po boku [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] zúčastnil druhého neapolského ťaženia, po ktorom bol vymenovaný za kapitána mesta [[Salerno]]. Túto funkciu zastával 3 roky, po ktorých, v roku [[1354]], ho kráľ povýšil na krajinského sudcu. Po smrti Ľudovíta I. začala rodina Drugetovcov mierne upadať. Postavili sa na stranu [[Ladislav I. Neapolský|Ladislava I. Neapolského]] v zápase o uhorský trón, proti [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundovi Luxemburskému]]. Ich postavenie teda mierne upadlo, pretože nepatrili k vládnucej elite. V Uhorsku bol ale Žigmund pomerne nepopulárny, a tak si Drugetovci zachovali ešte pomerne vysoké postavenie. Nasledoval pokus o zosadenie Žigmunda z trónu, z ktorého sa tak poučili do budúcnosti a snažili zasahovať len tam, kde mali možnosť presadiť svoje záujmy a výhody.<ref name=":1" /><ref name=":0" />
Z ďalších členov Drugetovcov bol významný [[Štefan II. Druget|Štefan II.]], ktorého v roku [[1449]] zajal spolu s Bartolomejom II. [[Ján Jiskra z Brandýsa]], ktorý sa v tom čase dostal takmer až k [[Zemplín (slovenský región)|Zemplínu]]. Na slobodu sa dostali až o rok neskôr, za pomoci Jána z Perína, ktorý vyjednal prepustenie. Ján Jiskra dostal výkupné v hodnote celoročného príjmu bane v [[Telkibánya|Telkibányi]] a tiež všetky príjmy z humenskej a stropkovskej tridsiatkovej stanice. V zápase o uhorský trón medzi [[Ján I. (Uhorsko)|Jánom Zápoľským]] a [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandom I]]. stáli skôr na neutrálnej strane ale neskôr, aj hlavne vďaka majetkom ktoré dostali, postavili sa na stranu Jána Zápoľského. V rodine panovali roztržky keďže [[František II. Druget|Franitšek II.]] podporoval stranu Jána Zápoľského a jeho brat [[Štefan IV. Druget|Štefan IV.]] zasa Ferdinanda I. Krátko pred smrťou sa Františkovi II. podarilo zmieriť obe strany. Ostatný bratia neboli až tak politicky aktívni. Posledný mužský člen rodu Drugetovcov bol [[Žigmund II. Druget]]. Bol veľmi nadaný, keďže ako osemnásť ročný zložil doktorát na viedenskej univerzite. A v roku [[1683]] sa postavil proti [[Imrich Tököli|Imrichovi Tökölimu]], na hrade [[Čičava (hrad)|Čičva]]. Tököli ho nechal popraviť a zhabať jeho majetok.<ref name=":1" /><ref name=":0" />
== Známi príslušníci rodu ==
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:<ref name=":0" />
*[[Filip I. Drugeth|Filip I.]] (*1288
*[[Ján I. Drugeth|Ján I.]] (*
*[[Viliam Drugeth|Viliam]] (
*[[Mikuláš I. Drugeth|Mikuláš I.]] (
*[[Ján II. Drugeth|Ján II.]] (*
*Mikuláš II. (
*[[Štefan II. Drugeth|Štefan II.]] ([[15. storočie]]), zemplínsky a užský župan, padol do zajatia [[Bratríci|bratríkov]] spolu s bratrancom Bartolomejom II.
*Šimon I. (1479/1486), [[hlavný čašník]].
*[[Ján VII. Drugeth|Ján VII.]] (
*[[František II. Drugeth|František II.]] (
*[[Juraj I. Drugeth|Juraj I.]] (?), zemplínsky župan.
*Štefan IV. (
*[[Anton I. Drugeth|Anton I.]] (?), prikláňal na stranu [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda I.]]
*[[Mikuláš IV. Druget|Mikuláš IV.]] (*1546
*[[Gabriel I. Drugeth|Gabriel I.]] (16. storočie), užský župan, razil falošné mince.
*[[Štefan V. Drugeth|Štefan V.]] (
*Ladislav V. (
*[[Valentín I. Drugeth|Valentín I.]] (*1577
*František III. (
*[[Juraj II. Drugeth|Juraj II.]] (
*[[Juraj III. Drugeth|Juraj III.]] (*1583
*[[Ján X. Druget|Ján IX.]] (*1609
*[[Juraj IV. Drugeth|Juraj IV.]] (*1632
*[[Žigmund II. Drugeth|Žigmund II.]] (*1658
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Humenné - Humenský zámok (Kaštieľ v Humennom) 005.jpg| [[Humenský zámok]] v budove renesančného zámku sídli Vihorlatské múzeum
Súbor:Ľubovniansky hrad, Apríl 2013.jpg| [[Ľubovniansky hrad]]
Súbor:Trebisov vlastivedne muzeum.jpg|Kaštieľ v Trebišove
Súbor:Jasenovský hrad 006.JPG|[[Jasenovský hrad]]
Súbor:Ukraine.Nevitske.Castle01.JPG
Súbor:COA Drugeth Zsigmond.jpg| Erb Žigmunda Drugeta na hlavnej fasáde zámku v Humennom.
Súbor:Druget János 1332-iki pecsétje.jpg| Erb Humenskej vetvy Drugetovcov
</gallery>
Řádek 73 ⟶ 80:
== Pozri aj ==
* [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjouvci]]
* [[Humenský zámok]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|wikisource=Kronika o atentáte Feliciána Zacha na Karola Róberta}}
== Externé odkazy ==
* Rodokmeň Drugetovcov na [http://genealogy.euweb.cz/hung/drugeth1.html genealogy.euweb.cz]
*[http://www.muzeumhumenne.sk/historia.html Humenský zámok a Vihorlarské múzeum]
*[https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:MaT_Xs1R4swJ:https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Chovanec2/subor/27.pdf+&cd=4&hl=sk&ct=clnk&gl=sk Drugetovci]
[[Kategória:Drugetovci| ]]
|