Moresnet: Rozdiel medzi revíziami

Po [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] bola mapa Európy významne prekreslená tak, aby odrážala novú politickú rovnováhu síl. Jednou z dotknutých hraníc bola hranica medzi novým [[Spojené nizozemskéHolandské kráľovstvo|Spojeným nizozemskýmHolandským kráľovstvom]] a [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]]. Obidve strany sa dohodli na hranici, ktorá väčšinou kopírovala staršiu. V okolí Moresnetu však nastal problém. Medzi dedinami Moresnet a Neu-Moresnet ležala bohatá [[zinok|zinková]] baňa ''[[Vieille Montagne]]'' ([[francúzština|po francúzsky]]) / ''Altenberg'' ([[nemčina|po nemecky]]). Obidve krajiny sa snažili začleniť tento zdroj do svojho územia keď bol v roku [[1816]] dosiahnutý kompromis: dedina Moresnet sama osebe pripadne Holandsku, Neu-Moresnet sa stane časťou Pruska a baňa s príľahloupriľahlou dedinou [[Kelmis]] ([[La Calamine]]) sa dočasne stane neutrálnym územím pod spoločnou správou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eupen-et-Malmédy {{!}} region, Belgium|url=https://www.britannica.com/place/Eupen-et-Malmedy|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2020-05-05|jazyk=en}}</ref>

Nové územie malo viac menej trojuholníkový tvar, ktorého základňu tvorila hlavná cesta z Aachenu do [[Liège]]. Baňa ležala severne od tejto cesty. Okolo nej sa smerom na sever tiahli dve priame postupne sa približujúce hranice, ktoré sa pretínali na vrchu Vaalserberg. Keď v roku [[1830]] získalo Belgicko nezávislosť od Holandska, pripadlo územie na holandskej strane pod kontrolu belgičanov, ktorí tak obsadili miesto spolusprávcuspolu správcu, aj keď im holanďania kontrolu nad územím nikdy formálne nepredali. Najskôr bolo územie riadené priamo dvoma kráľovskými komisármi, po jednom od každého suseda, neskôr bola Moresnetu priznaná väčšia miera samosprávy, bola zavedená desaťčlenná rada a starosta (tiež vykonávajúci úlohu hlavy štátu), na ktorom sa spomenutí dvaja komisári dohodli.

Keď bola baňa v roku [[1885]] vyčerpaná, zvýšila sa neistota ohľadom ďalšej existencie Neutrálneho Moresnetu. Objavili sa návrhy presadiť Moresnet ako omnoho nezávislejší subjekt, napr. založením [[kasíno|kasína]] alebo poštovej služby vydávajúcej vlastné známky. Táto posledná myšlienka však bola zmarená miestnou správou. Najpozoruhodnejšia iniciatíva pochádzala od Dr. Wilhelma Mollyho, ktorý chcel z Moresnetu vytvoriť prvý svetový [[esperanto|esperantský]] štát, nazvaný ''Amikejo'' („miesto priateľstva“). Národnou hymnou mal byť esperantský [[pochod (hudba)|pochod]] rovnakého mena. Obdobie samostatnej existencie Moresnetu však pomaly končilo. Belgicko ani Prusko sa nikdy nevzdali pôvodného nároku na toto územie a okolo roku [[1900]] zaujalo najmä Prusko voči Moresnetu oveľa agresivnejšíagresívnejší postoj a bolo obvinené zo sabotáže (napr. odpojenie elektriky a telefónu) a obštrukcie administratívnych procesov, ktorými si chcelo vynútiť riešenie problému. Keď na začiatku [[Prvá svetová vojna|Prvejprvej svetovej vojny]] v roku [[1914]] vpadla nemecká armáda do Belgicka, obsadila aj Moresnet a [[27. jún]]a [[1915]] ho Nemecko [[anexia|anektovalo]].