Jelšava (mesto): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
aktualizácia, rozšírenie, zdroje |
|||
Riadok 54:
V roku 1552 kráľ [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] udelil Jelšave právo meča. V roku 1556 mesto vyplienili a zapálili Turci, pričom zomrelo 452 občanov a 400 bolo zajatých.<ref name="obec historia"/> Po obnove mesta v ňom pôsobilo viacero remeselných cechov, zameraných sa na spracovanie kovov, významní boli najmä zvonkári.<ref name="beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jelšava | url = https://beliana.sav.sk/heslo/jelsava | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 1573 v okolí Jelšavy fungovalo 5 hút a 4 hámre na spracovanie železa a iných kovov.
Od 17. storočia Jelšava strácala banícky ráz a význam nadobudli remeslá, kým v roku 1880 nebol v okolí objavený [[magnezit]].<ref name="beliana"/> V roku 1893 došlo k uvedeniu do prevádzky [[Železničná trať Plešivec – Muráň|železničnej trate z Plešivca do Muráňa]], ktorá prechádzala cez Jelšavu a umožnila rozvoj miestneho priemyslu.<ref name="cellar"/> V roku 1894 tu vznikol v lokalite Teplá voda prvý magnezitový závod, pec na pálenie magnezitu, na Slovensku. Magnezitový závod bol daný do prevádzky s 8 pecami a ďalšími zariadeniami v roku 1923, spolu so železničnou vlečkou do Jelšavy.<ref name="obec historia"/> Počas [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republiky]] jelšavskí robotníci protestovali za zlepšovanie svojich pracovných podmienok, napr. pochodom hladu z Jelšavy do Revúcej v roku 1932. V roku 1934 sa v meste vybudovali nové kasárne v lokalite Gombiarka. Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] od 2. novembra 1938 Jelšavu pričlenili k [[Maďarsko|Maďarsku]]. Okupovaná bola až do oslobodenia mesta postupujúcou [[Rumunsko|rumunskou armádou]] 21. januára 1945.
V meste pôsobila v rokoch 1968-1990 [[Červená armáda|sovietska]] vojenská posádka, ktorá si vybudovala vlastnú štvrť s ubytovaním a školou.<ref name="sarvas">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Andrej Sarvaš, Čierne diery | odkaz na autora = | titul = Depresívny sprievodca Jelšavou: len Berkut, minulosť a beznádej (fotogaléria) | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/869425/depresivny-sprievodca-jelsavou-len-berkut-minulost-a-beznadej-fotogaleria/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-09-26 | dátum prístupu = 2020-05-05 }}</ref> Počas komunizmu v koháryovskom kaštieli sídlila Poľnohospodárska škola. Po odchode sovietskych vojakov a po odchode [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|posádky OS SR]] v roku 2005, ako aj po postupnom krachu miestneho ťažobného priemyslu, došlo ku zhoršeniu životnej úrovne v meste.<ref name="sarvas"/> Mnoho obyvateľov sa odsťahovalo z regiónu, do vyprázdnených domov sa v 90. rokoch 20. storočia prisťahovalo mnoho [[Rómovia na Slovensku|Rómov]] z východu Slovenska, ktorí tu našli lacné ubytovanie.<ref name="sarvas"/> V roku 2015 bol takmer každý šiesty obyvateľ okresu odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. V meste bola v roku 2017 25-percentná nezamestnanosť.<ref name="sarvas"/>
== Doprava ==
| |||