Slovanská mytológia: Rozdiel medzi revíziami

V období praslovanskej kmeňovej jednoty vládla medzi Slovanmi predstava o najvyššej bytosti obdobnej najvyššiemu bohu iných [[Indoeurópania|indoeurópskych národov]]. Historici sa dodnes nevedia presne zhodnúť, kde bola pravlasť Slovanov. Prevažne ju však kladú do oblasti medzi riekami [[Dneper]] a [[Dnester]]. Odtiaľ sa šírili asi okolo [[5. storočie|5.]] – [[7. storočie|7. storočia]] na všetky smery. Niektoré slovanské kmene sa vydali na západ, juh a iné si kliesnili cestu hustými lesmi na východ. Historik [[Vasilij Kľučevský]] (1841 – 1911) je toho názoru, že najprv musíme pochopiť les, rieku a step, keď chceme rozumieť slovanskej kultúre. Všetky tri prvky formovali slovanské kultúry a podnecovali v ľuďoch predstavivosť. Les bol Slovanovi útočiskom, zdrojom obživy, no zároveň bol plný tieňov a nebezpečenstiev. Step nabádala k sneniu o diaľkach, no neposkytovala ochranu pred nájazdníkmi. Jedine rieka mu bola oporou. ''"Slovan mal rád rieku. O nijakom inom pôvodnom útvare sa v ľudovom umení nespieva s toľkou láskou."'' – hovorí Kľučevskij. <ref>Cotterell, A.: Mytológia. Bohovia, hrdinovia, mýty. Slovart Bratislava, 2007. (ISBN 978-80-8085-128-6), s. 102.</ref> Rieka žije, každé jazero a potok má svojich duchov.

 

 

== Zdroje poznávania ==