Pontifical Oriental Institute: Rozdiel medzi revíziami

iw
d (odkaz)
Značka: editor wikitextu 2017
(iw)
{{pracuje sa}}
{{Infobox Vysoká škola
|Názov = Pápežský orientálny inštitút
 
=== Publikácie ===
[[Súbor:2016-DonohueChair-03.jpg|náhľad|Arcibiskup [[Rowan Williams]] v OrientaleOrientálnom inštitúte na prednáške predsedu DonahueDonahua v roku 2016]]
Okrem vyučovania a udeľovania akademických hodností licenciátu a doktorátu, OrientálOrientálny inštitút je známy svojimi publikáciami. V roku [[1923]] vyšlo prvé číslo publikácie ''Orientalia christiana.'' Po publikovaní sto takýchto čísel, séria bola séria v roku [[1934]] rozdelená na ''Orientalia Christiana Analecta'' výlučne pre monografie a ''Orientalia Chrisitana Periodica'' na články a recenzie kníh <ref>Por. V. Poggi, “Pontifical Oriental Institute (Orientale): Publications”, 1506-1509, in EDEC (Encyclopedic Dictionary of the Christian East).</ref>. Autori týchto publikácii boli skutoční odborníci v daných oblastiach a obe publikácie boli distribuované do rôznych knižníc. Po promulgácii Kódexu kánonického práva východných cirkví (CCEO) v roku [[1990]] sa rozhodlo o zavedení novej série monografií v oblasti [[kanonické právo|kanonického práva]]. V roku [[1992]] vyšla nová publikácia ''Kanonika'' <ref>Por. G. Nedungatt, “Kanonika”, EDEC, 1509-1510.</ref>, ktorej prvé číslo sa objavilo v roku [[1992]]. Kritické vydanie ''Anaphorae Orientales'', ktoré začal [[Alphonse Raes]] v roku [[1939]], upozornilo na jeden z viacerých zabudnutých pokladov kresťanského východu a pokračoval v ňom známy liturgista Orientale, profesor [[Robert Taft]], SJ. Keď William Macomber uverejnil najstarší  text Anafory z Addai a Mari, nedalo sa predstaviť, aký užitočný vplyv bude mať tento text na [[Kongregácia pre náuku viery|Kongregáciu pre náuku viery]] v roku [[2001]], keď sa rozhodlo o uznaní [[ortodoxia|ortodoxie]] a platnosti anafory i bez výslovných slov konsakrácie[[konsekrácia|konsekrácie]] <ref>Por. E.G. Farrugia, “Anaphores Orientales”, EDEC, 1510-1512.</ref>.
 
== Významné úspechy ==
[[Súbor:2017-SymposiumFebruary-02.jpg|vľavo|náhľad|Sympózium o krízach v Sýrii sa konalo na OrientaleOrientálnom inštitúte v roku 2017]]
a) [[Kódex kánonov východných cirkví|CCEO]] sa vo veľkej miere pripravovala na  Orientálnom inštitúte. Pre východných kresťanov predstavuje Kodex východného práva obrovský krok vpred, pretože prvýkrát v histórii majú vlastné právo ako základ, ktorý umožňuje každej z východných cirkví [[sui juris]] rozvíjať svoje vlastné  osobitné právo. b) Ďalším monumentálnym prínosom Orientálu bolo kritické vydanie dokumentov Florentského[[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncilFlorentského koncilu]] (1438 - 1445)<ref>Por. G. Hofmann et al. (editors), Concilium Florentinum: Documenta et Scriptores, 1-11, Rome 1940-1976.</ref>, na ktorých sa podieľali profesori Fakulty východných cirkevných vied. Toto dielo viedlo v roku 1947 k rozhodnutiu Pia XII. o odstránenie latinských vplyvov na arménsko-katolícky obrad<ref>Por. E.G. Farrugia, “Is there method to ecumenism? Two examples to make a point”, in Christianity East and West: Jesuit Reflections, Boston 2016, 47-72, qui 50-51.</ref>. Medzi ďalšie významné vedecké diela, dodnes neprekonane´neprekonané patrí 6 zväzková štúdia [[liturgia|liturgie]] sv. Jána Chrysostoma; encyklopedický slovník kresťanského východu; anotované preklady sýrskych rukopisov z 9. až 13. storočia; vydanie siedmich zväzkov vatikánskych archívnych dokumentov o arménskej otázke (1894-1925) a podobné vydanie o chaldejsko-asýrskej otázke (1908 - 1938); anotovaný katalóg 150 etiópskych rukopisov; podrobné archeologické štúdie mozaík, fresiek a architektúry raného kostola v Malej Ázii atď.
 
== Významní profesori ==
[[Súbor:Robert_F_Taft_SJ_Russicum_2006_crop.jpg|náhľad|Renomovaný liturgista OrientaleOrientálneho inštitútu, profesor [[Robert Taft]], SJ.]]
[[Guillaume Jerphanion]], SJ, si získal meno vďaka štúdiu archeológie a kostolov vytesaných v skale, ktoré sa nachádzajú v [[Kapadócia|Kappadocii]] <ref>Por. G. de Jerphanion, Une nouvelle province de l’art byzantin: les églises rupestres de Cappadoce, 1-5, Paris 1925-1942.</ref>. [[Marcel Viller]], SJ, po krátkom vyučovaní patristiky z Orientálneho inštitútu odišiel, aby sa stal jedným zo zakladateľov monumentálneho slovníka ''Dictionnaire de Spiritualité''. Kardinál [[Tomáš Špidlík]], SJ, bol známym odborníkom v oblasti ruskej duchovnosti a jeho knihy nestratili nič zo svojej aktuálnosti; Jeho predchodcom bol [[Irenée Hausherr]] <ref>Por. R. Čemus (a cura di), “Le tracce della Provvidenza”; intervista a Padre Špidlik”, in AAVV, “A due polmoni.” Dalla memoria spirituale d’Europa, Roma 1999, 26.</ref>, ktorý položil základy východnej spirituality.  Podobnú aktuálnosť majú diela [[Juan Mateos|Juana Mateosa]]|, SJ, ktorý nadviazal na [[Anton Baumstark|Antona Baumstarka]] (1872 - 1948), a je považovaný  s [[Robert Francis Taft|R. F. Taftom]] SJ a G. Winklerom, za zakladateľa „Mateosovej školy porovnávacej liturgiológie <ref>Por. E.G. Farrugia, “Mateos, Juan”, EDCE, 1234-1236.</ref>“. [[Georg Hofmann]], SJ, bol nemeckým Cirkevným historikom, ktorý mal veľkú úlohu pri edícii Aktov florentského koncilu. Orientálny Inštitút bol obdarený celou generáciou významných liturgistov, ku ktorým patril aj [[Miguel Arranz]], SJ. [[Samir Khalil Samir]], SJ  sa výrazne zaslúžil o zviditeľnenie arabsko-kresťanskej literatúry. [[Gustav Wetter]], SJ bol svetovou autoritou na marxizmus. [[Placid J. Podipara|Placid J. Podipara]], C.M.I, bol svetovým expertom na kresťanov svätého Tomáša.
 
== Pozoruhodní Alumni ==
PatriarchPatriarcha [[Bartholomaios Archondonis]], súčasný patriarcha Konštantínopolu[[Konštantínopol]]u, ktorý na Orientálnom Institute študoval od roku 1963 do roku 1968 a napísal svoju tézu O kodifikácii posvätných kánonov a kanonických predpisov29predpisov. Prácu písal pod vedením prof. [[]Ivan Žužek|Ivana Žužeka].
[[Súbor:President_Barack_Obama_meets_with_Greek_Orthodox_Ecumenical_Patriarch_Bartholomew_I_crop.jpg|náhľad|Prezident Barack Obama sa stretáva s gréckym pravoslávnym ekumenickým patriarchom Bartolomejom I., absolventom Orientale.]]
 
*''Patriarcha'' [[Gregor III. Laham|Gregorios III Laham]], katolícky patriarcha Antiochie
*''Kardinál'' [[Josef Slipyj]], prvý arcibiskup gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine.
*''Patriarcha'' [[Paul Cheiko Paul]], babylonský a Chaldejský patriarcha.
*''Patriarcha'' [[Bidawid Raphael]], babylonský a Chaldejský patriarcha
*''Patriarcha'' [[Ignace Antoine Hayek]], patriarchá Antiochijcov a Sýrčanov.
*''Patriarcha'' [[Paul Méouchi]], Patriarcha Antiochijských koptov.
*''Patriarcha [[Stephanos I. Sidarouss]]'', Alexandrijský patriarcha.
*''Arcibiskup'' [[Sviatoslav Ševčuk]], súčasný hlavný arcibiskup ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi.
*''Dvaja generálni'' predstavení Spoločnosti Ježišovej: [[Peter Kolvenbach]], ktorý bol rektorom OrientáluOrientálneho inštitútu, a [[Jean-Baptiste Janssens]].
 
Zoznam kardinálov, ktorí mali niečo s OrientalomOrientalnym inštitútom je nasledujúci.
 
*''Kardinál'' [[Alfredo Ildefonso Schuster]], SJ, prvý prezident Orientálu a profesor liturgie.
*''Kardinál'' [[Gregorio Pietro Agaganian]].
*''Kardinál'' [[Franz König]], kardinál arcibiskup vo Viedni a zakladateľ Pro Oriente.
*''Kardinál'' [[Franz Ehrle]], profesor na Orientáli.
*''Kardinál'' [[Ladisław Ruben]], prefekt Východného kongregácie.
*''Kardinál'' [[Eugène Tisserant]], tajomník kongregácie
*''Kardinál'' [[Aloys Grillmeier]], SJ, teolog a patrológ.
*''Kardinál'' [[Jozef Tomko]], emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
*''Kardinál'' [[Tomáš Špidlík]], SJ, známy odborník na spiritualitu kresťanského východu.
Zoznam známych študentov začína s blahoslaveným mučeníkom Eugènom Bossilkoffom, biskupom z Nicopolis v Bulharsku.
 
V apríli [[2013]] boli v [[Sýria|Sýrii]] v meste [[Aleppo]] unesení dvaja pravoslávni biskupi: grécky pravoslávny biskup Paul Yazigi a sýrsky pravoslávny biskup Mor Gregorius Yohanna Ibrahim. Doteraz nie je známe miesto, kde by sa mohli nachádzať. Ďalšími významnými absolventmi Orientálneho inštitútu sú: [[Engelbert Kirschbaum]], SJ, archeológ; [[Robert Murray]], SJ, sýrista; [[Alessandro Bausani]], islamológ; [[Hans-Joachim Schultz]], liturg, [[Lambert Beauduin]], OSB, zakladateľ mnižskej komunity v Chevetogne a [[René Vouillaume]], prior Petits Frères de Jésus. Študoval tu tiež veľmi talentovaný teológ, ktorého nacisti zastrelili počas druhej svetovej vojny: [[Yves de Montcheiul]], SJ (1900-1942).
 
== Publikácie ==
15 366

úprav