Ferdinand Juriga: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
d +ref |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|Meno =
|Portrét = Ferdinand Juriga.JPG
|Popis = slovenský politik, rímskokatolícky kňaz
Riadok 10:
[[Súbor:Martin 9978.jpg|thumb|Hrob na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v Martine]]
ThDr. '''Ferdinand Juriga'''<ref>{{beliana|7|Juriga, Ferdinand|600}}</ref><ref>JURIGA, Ferdinand. In: {{Citácia knihy
ThDr. '''Ferdiš Juriga''' alebo '''Ferdinand Juriga''' (* [[12. október]] [[1874]], [[Gbely]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-159391-500577-55?cc=1554443&wc=9P3V-ZNL:107654301,113432901,160607501,160620001 záznam o narodení a krste v matrike] farnosti Gbely</ref> – † [[23. november]] [[1950]], [[Bratislava]]) bol slovenský katolícky [[kňaz]], národný buditeľ, politik, publicista, svojrázny predstaviteľ slovenského národného hnutia v Uhorsku na začiatku 20. storočia.▼
| titul = Biografický lexikón Slovenska
| odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska
| zväzok = IV CH{{--}}Kl
| miesto = Martin
| vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav
| rok = 2010
| isbn = 978-80-89301-57-7
| počet strán = 587
| strany = 317{{--}}318
▲
== Životopis ==
Řádek 27 ⟶ 37:
V uhorskom sneme [[19. október|19. októbra]] 1918 v mene Slovenskej národnej rady odoprel uhorskému snemu právo rozhodovať o osudoch horného Uhorska. Jeho reč vyvolala pobúrenie na oboch stranách, keďže konal na vlastnú päsť a dekonšpiroval organizovanie Slovenskej národnej rady, ktorá mala oficiálne vzniknúť až na zhromaždení v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. Bol účastníkom zasadnutia výboru Slovenskej národnej strany v Turčianskom Sv. Martine dňa [[30. október|30. októbra]] [[1918]], na ktorom bola prijatá [[Deklarácia slovenského národa]].
Od roku 1918 pôsobil ako poslanec a podpredseda [[HSĽS]] v [[ČSR|česko-slovenskom]] parlamente. V čase odstránenia vyššieho katolíckeho kléru zo Slovenska v r. 1919{{--}}1920 mal Juriga snahu získať biskupský úrad, k čomu však [[Vatikán]] odmietol dať súhlas. Jeho dlhotrvajúce spory s [[Andrej Hlinka|Andrejom Hlinkom]], F. Jehličkom, [[Vojtech Tuka|Vojtechom Tukom]] postupne narastali a v čase vypuknutia tzv. „Tukovej aféry“ v r. [[1928]] spolu s F. Tománkom a ďalšími vytvorili v HSĽS opozíciu
Zomrel v roku [[1950]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Bol pochovaný v [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. Jeho telesné pozostatky aj s pomníkom premiestnila (bez vedomia rodinných príslušníkov a predstaviteľov obce) [[Matica slovenská]] v roku [[1996]] na [[Národný cintorín]] do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]].
Řádek 37 ⟶ 47:
{{Projekt}}
{{DEFAULTSORT:Juriga,
[[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]]
[[Kategória:Poslanci uhorského snemu]]
|