Ferdinand Juriga: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v rodine roľníka Michala Jurigu a Márie, rodenej Hurbanovej, ako tretí chlapec zo štyroch súrodencov. Pod patronátom strýka – opáta, ostrihomského kanonika [[Ján Krstiteľ Juriga|Jána Jurigu]] študoval v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]]. Doktorát z teológie ukončil vo [[Viedeň|Viedni]], kde sa stretával s členmi slovenského akademického spolku ''[[Tatran (spolok)|Tatran]]'' a ''Národ'', najmä s [[Pavel Blaho (1867)|Pavlom Blahom]]. V roku 1898 po skončení štúdií v Ostrihome, bol vysvätený za kňaza a ako kaplán nastúpil do Veľkej Mane. Potom po kaplánkach v Budaörsi (Budapešť), Leviciach a Slovenskom Mederi (Palárikove) ho v polovici septembra 1902 preložili do [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Staré Mesto)|Blumentálskeho kostola]] a 11. apríla 1905 sa stal [[Vajnory|vajnorským]] farárom.

Jeho verejné účinkovanie sa začína v [[rok]]u [[1902]] v Bratislave v čase, keď do politického života Slovenska nastúpila mladá generácia dejateľov – [[Andrej Hlinka]], [[Milan Hodža]], a iní.

V roku 1905 vstúpil do vysokej politiky. V stupavskom okrese bol zvolený za poslanca vo farbách „SlovenskejSlovenskej ľudovej strany“strany a spolu s ďalšími šiestimi národne-orientovanými Slovákmi (P. Blaho, M. Kollár, F. Jehlička, F. Skyčák, M. Hodža, M. M. Bella) zasadol do uhorského [[parlament]]u. Poslancom bol až do roku [[1918]].

V roku [[1906]] bol za národnobuditeľské články v „Katolíckych''Katolíckych novinách“novinách'' odsúdený na dva roky žalára vo [[Vacov (Maďarsko)|Vacove]]. V r. [[1910]] bol opäť zvolený za poslanca.