Peter Simon Pallas: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
preklad článku cs:Peter Simon Pallas nástrojom Česko-slovenskej Wikipedie |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 14:
| Podpis = 1811-PallasPS-signature.png
}}
'''Peter Simon Pallas''' (* [[22. september]] [[1741]], [[Berlín]]
== Život a dielo ==
Riadok 21:
Podnikol niekoľko ciest do [[Holandsko|Holandska]] a [[Londýn|Londýna]], kde si snažil zlepšiť svoje lekárske znalosti. Neskôr navštívil [[Haag]] a jeho nový systém v klasifikácie živočíchov bol schválený aj [[Georges Cuvier|Georgesom Cuvierom]]. Vo svojom diele ''Miscellanea Zoologico'' ([[1766]]) popísal niekoľko nových druhov [[Stavovce|stavovcov]], ktoré spozoroval v holandských múzejných zbierkach. Svoju plavbu do [[Južná Afrika (región)|južnej Afriky]] a východnej Indie nakoniec zrušil, pretože sa jeho otcovi priťažilo a tak sa vrátil znovu do svojho rodného Berlína. Tu tiež začal písať svoje druhé dielo ''Spicilegia Zoologico'' ([[1767]]-[[1780|80]]).
V roku [[1767]] navštívil [[Katarína II. (Rusko)|Katarínu II. Ruskú]] a stal sa [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na [[Petrohrad|petrohradskej]] akadémiu vied a medzi rokmi [[1768]] až [[1774]] viedol výskumnú výpravu do ruských provincií, Povolžia, [[Ural (pohorie)|Uralu]] a na západnú [[Sibír]], ktorá získala nové poznatky o tamojšej faune a flóre. Pallas preskúmal územie [[Kaspické more|Kaspického mora]], Uralu, [[Altaj]]a a Amuru. Pravidelné správy, ktoré poskytoval Pallas zo svojich výprav, boli zhromaždené a publikované pod názvom ''Reise durch verschiedene Provinzen des Russischen Reichs'' [cesta cez rôzne provincie ruskej Ríše] ([[1771]]-[[1776]]). Tento súbor najrôznejších poznatkov obsahoval témy z oblasti [[Geológia|geológie]] a [[mineralógia|mineralógie]], správy o miestnych [[Domorodec|domorodcoch]], o ich [[náboženstvo|náboženstve]] a opisy nových druhov rastlín a zvierat.▼
[[Súbor:Pallas_Sicista_betulina_1778-79.png|vľavo|náhľad|Ilustrácie [[myšovka horská]] (''Sicista betulina'') z Pallasova ''Novae species quadrupedum'']]
▲V roku [[1767]] navštívil [[Katarína II. (Rusko)|Katarínu II. Ruskú]] a stal sa [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na [[Petrohrad|petrohradskej]] akadémiu vied a medzi rokmi [[1768]] až [[1774]] viedol výskumnú výpravu do ruských provincií, Povolžia, [[Ural (pohorie)|Uralu]] a na západnú [[Sibír]], ktorá získala nové poznatky o tamojšej faune a flóre. Pallas preskúmal územie [[Kaspické more|Kaspického mora]], Uralu, [[Altaj]]a a Amuru. Pravidelné správy, ktoré poskytoval Pallas zo svojich výprav, boli zhromaždené a publikované pod názvom ''Reise durch verschiedene Provinzen des Russischen Reichs'' [cesta cez rôzne provincie ruskej Ríše] ([[1771]]-[[1776]]). Tento súbor najrôznejších poznatkov obsahoval témy z oblasti [[Geológia|geológie]] a [[mineralógia|mineralógie]], správy o miestnych [[Domorodec|domorodcoch]], o ich [[náboženstvo|náboženstve]] a opisy nových druhov rastlín a zvierat.
Pallas sa v [[Petrohrad]]e na dlhšiu dobu usadil, stal sa vášnivým favoritom Kataríny II. a učil vedám veľkovojvodu Alexandra a Konstantiu. Tu mal tiež možnosť nahliadnuť do zbierok iných prírodovedcov, čo vyústilo k napísaniu ďalšieho diela ''Flora Rossica'' (1784-1815) a začal písať prácu ''Zoographia Rosso-Asiantica'' (1811-31). Cisárovná od neho tiež kúpila jeho rozsiahlu prírodovedeckú zbierku za 2000 rubľov, o 500 rubľov viac, ako Pallas požadoval.
Medzi rokmi [[1793]] až [[1794]] začal viesť ďalšiu výpravu, tentoraz do južného Ruska, pričom navštívil [[Krym (polostrov)|Krym]] a oblasti blízko [[Čierne more|Čierneho mora]]. Tejto výpravy sa zúčastnila aj jeho dcéra (ktorú mal so svojou prvou manželkou, ktorá zomrela v roku [[1782]]) a druhá manželka, umelci, vedci, poddaní a armáda. Vo [[február]]i [[1793]] dorazili do [[Saratov]]a a navštívili územia v blízkosti Volgogradu. Na [[jar]] toho istého roku dorazili až k východu Ruska a v [[august]]e cestovali pozdĺž brehov [[Kaspické more|Kaspického mora]] do kaukazských hôr. V [[September|septembri]] dorazili na Krym a zimu prevažne prečkali v Simferopole. Na jar roku 1794 začal Pallas smerovať na juhovýchod a v [[júl]]i sa cez údolie [[Dneper|Dnepra]] dostali za dva mesiace znovu do Petrohradu. Svoje zážitky a poznatky z cesty vydal v diele ''P. S. Pallas Bemerkungen auf einer Reise in die Südlichen Statthalterschaften des Russischen Reichs'' ([[1799]]-[[1801]]). Katarína II. mu venovala veľký dom a pozemky v [[Simferopol
== Zaujímavosti ==
* V roku [[1772]] objavil Pallas v blízkosti mesta Krasnojarsk 680 [[kilogram]]ový kus železa, ktorý bol nakoniec na jeho žiadosť prevezený do Petrohradu. Nasledujúce analýza kovu ukázala, že to bol nový typ kameňoželezného [[meteorit]]u. Tento druh meteoritu bol pomenovaný po ňom - [[pallasit]], nájdený prvý kus druhu dostal meno [[Krasnojarský meteorit]], niekedy tiež známy ako ''Pallasovo železo'' (tento termín pridelil v roku 1794 [[Ernst Florens Friedrich Chladni|Ernst Spotrebi]]).
* Pallas opísal ohromné množstvo živočíchov, menej potom rastlín. Mnoho zvierat je po Pallasovi ale aj pomenovaných, vrátane [[manul]]a, ktorý bol predtým známy ako ''Pallasova mačka'', alebo čajka Pallasova. Pallasov názov však nesie aj
== Referencie ==
| |||