BMP-1: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 435 bajtov ,  pred 8 mesiacmi
→‎Vznik a vývoj: Hrubka panciera BVP-1
(→‎Nedostatky: Doplnene informacie o palive vo dverách.)
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
(→‎Vznik a vývoj: Hrubka panciera BVP-1)
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
 
V priebehu [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] začalo byť evidentné, že bežné [[obrnený transportér|obrnené transportéry]] nie sú vhodné pre pohyb na bojisku, pretože sú slabo pancierované a sami majú malú palebnú silu. Príkladom je [[BTR-152]], čo bol v podstate iba obrnený [[nákladný automobil]], ktorý mohla ľahko vyradiť paľba veľkokalibrových [[guľomet]]ov bežne používaných jednotkami [[NATO]]. Pásové stroje, ako napríklad [[BTR-50]], založené na konštrukcii tanku [[PT-76]] mali podobné nevýhody. Aj v tomto slabo pancierovanom vozidle sedeli vojaci na korbe, mimo hermeticky uzavretého priestoru, čo vozidlu neumožňovalo operovať v zamorenom priestore hroziacej jadrovej vojny. Sovietske velenie rozhodlo pre vývoj nového obrneného transportéru, ktorý by bol dostatočne pancierovaný, schopný nasadenia v prostredí zamorenom prostriedkami hromadného ničenia, ako aj mal dostatočnú palebnú silu ktorá by umožňovala zničiť v tej dobe bežne používané [[hlavný bojový tank|tanky]]. Čelné pancierovanie vozidla malo odolať paľbe ľahkých kanónov do kalibru 23 mm. Bočné pancierovanie malo byť odolné protipancierovým strelám kalibru 7,62 mm. Do súťaže sa prihlásili továrne v [[Briansk]]u (Objekt 1200), [[Volgograd]]e (Objekt 911 a 914), [[Rubcovsk]]u (Objekt 19) a [[Čeľabinsk]]u (Objekt 764).
 
S vývojom stroja v [[Čeľabinský traktorový závod|Čeľabinskom traktorovom závode]], sa začalo v roku [[1959]]. Konštruktéri pôvodne chceli použiť 23 mm kanón, nakoniec vozidlo vyzbrojili 73 mm kanónom [[2A28]]. Práve konfigurácia Objektu 764, s motorom vpredu a možnosťou rýchlo nastupovať a vystupovať, bola vyhodnotené ako najlepšie riešenie a po menších úpravách vybraná pre ďalšiu výrobu. Stroj bol vďaka pomerne slabému pancierovaniu a malým rozmerom veľmi ľahký a bol schopný plavby bez väčšej prípravy. Mal tiež pásy podobné tanku T-64, vďaka ktorým bol dobre ovládateľný aj pri vyšších rýchlostiach. Diskutabilná je inšpirácia konštruktérov nemeckým obrneným vozidlom [[Schützenpanzer Lang HS.30|HS.30]].
Korba BVP-1 je tvorená zvarenými ocelovými plátmi o sile 8 mm pre čelný horný plát (efektívna hrúbka 40 mm), čelný spodný plát 19 mm (35 mm), bočný plát 16 mm za pojazdovými kolesami, 18mm nad pásmi, strop 6mm, podlaha 7mm, zadok vozidla 16mm. Veža má hrúbku ocele 23mm čelo, 19mm bok a zadná časť 13mm, strop 6mm. Po prepočte na efektívny pancier je to 31mm čelo, 23mm bok a 15mm zadná časť veže.
 
Mal tiež pásy podobné tanku T-64, vďaka ktorým bol dobre ovládateľný aj pri vyšších rýchlostiach. Diskutabilná je inšpirácia konštruktérov nemeckým obrneným vozidlom [[Schützenpanzer Lang HS.30|HS.30]].
[[Súbor:BMP1graphic1.gif|náhľad|vľavo|Technický nákres stroja BMP-1.]]
Do výzbroje [[sovietska armáda|Sovietskej armády]] bolo vozidlo zavedené v roku [[1966]]. BVP-1 sa vyrábali aj v [[Československo|Československu]]. V roku [[1967]] sa rozbehla výroba v [[ZTS Martin]], kde sa vyrábali motory, v [[ZŤS Dubnica]] veže s kanónom, v [[Hriňová|Hriňovej]] vyrábali bočné prevody a prevodovky. Kompletizácia celého vozidla ako aj skúšky sa uskutočňovali v [[ZŤS Detva]] a v [[ZŤS Dubnica]].<ref name="Monografia BVP-1">Monografia BVP-1, Apológia, február 1999, Ročník VII., s. 26 - 27</ref>.
116

úprav