Mníchovská dohoda: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:Deutsches Reichsgesetzblatt 38T2 049 0853.jpg|náhľad|Text dohody publikovaný v Ríšskej zbierke zákonov (''Reichsgesetzblatt'') [[Nacistické Nemecko|Nemecka]]]]
[[Súbor:mnichov.jpg|náhľad|Česko-Slovensko po Mníchovskej dohode]]
'''Mníchovská dohoda''' (iné názvy: '''Mníchovská zmluva''', '''Mníchovský diktát''', '''Mníchovská zrada'''),; oficiálne: '''Abkommen zwischen Deutschland, dem Vereinigten Königreich, Frankreich und Italien, getroffen in München am 29. September 1938'''<ref>{{Citácia Harvard
| Príspevok = Mnichovská dohoda s dodatky
| PriezviskoEditora1 = Hlušičková
Riadok 22:
| Vydavateľ = Ústav marxismu-leninismu ÚV KSČ; Archivní správa MV ČSR; Státní ústřední archiv v Praze
| Strany = 96-97
}}</ref> (-oficiálny názov, v preklade z {{deu}} „Dohoda medzi Nemeckom, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Talianskom, učinená v Mníchove 29. septembra 1938“) bola [[medzinárodná zmluva]] podpísaná [[30. september|30. septembra]] [[1938]] o 02:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] zástupcami [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Tretia francúzska republika|Francúzska]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianska]], dohodnutá na konferencii v [[Mníchov]]e prebiehajúcej od [[29. september|29. septembra]]<ref>Henrik Eberle, Matthias Uhl: Kniha Hitler, Ikar, Bratislava 2006, s.71</ref>, na základe ktorej [[Prvá česko-slovenská republika|Československo]] odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne [[Karpatskí Nemci|Nemcami]] ([[Sudety (región)|Sudety]]). Vo svetovej politike bolo prijatie tejto zmluvy dovtedy najväčším prejavom politiky [[appeasement]]u (t. j. politiky ústupkov).
 
Z hľadiska medzinárodného práva bola zmluva v rozpore najmä s [[Pakt Spoločnosti národov|Paktom Spoločnosti národov]] (1919), [[Locarnské dohody|locarnskými dohodami]] (1925) a [[Briandov-Kelloggov pakt|Briandovým-Kelloggovým paktom]] (1928). Na [[Norimberský proces|norimberskom procese]] bolo preukázané, že Nemecko ju uzatváralo ako súčasť prípravy agresie proti Československu, tzn. išlo o úmyselné podvodné konanie (''fraus omnia corrumpit''). Zároveň bola porušená zásada, že sa medzinárodné zmluvy môžu týkať len zúčastnených strán (''pacta tertiis nec nocent, nec prosunt''), o to väčšmi, ak sú to zmluvy v neprospech tretej strany (''pacta in detrimentum tertii''). Československá vláda sa od dohody dištancovala, súhlas so zmenou hraníc označila za čin z donútenia konaný pod podmienkou, že zmeny hraníc s ňou budú prekonzultované a zagarantované, k čomu však nedošlo. Z hľadiska vnútroštátneho práva Československa išlo o porušenie [[Ústavná listina Československej republiky|Ústavnej listiny]] (1920) podľa ktorej mohli byť hranice menené len ústavným zákonom. S týmito argumentami rátala teória právnej kontinuity predmníchovskeho Československa, na ktorej bolo založené snaženie [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] v [[Druhý česko-slovenský odboj|česko-slovenskom odboji]], ktoré sa definitívne presadilo v [[Dekréty prezidenta republiky|ústavnom dekréte prezidenta republiky]] č. 11/1944 Úr. vest. čs. o obnovení právneho poriadku.<ref>{{Citácia Harvard