Hlaholika: Rozdiel medzi revíziami

Vytvoril ho [[Konštantín Filozof|Cyril]] zo Solúna (sám pápež pri schvaľovaní slovanského písma neskôr explicitne hovorí, že "schvaľujeme písmo vytvorené Konštantínom") okolo roku [[862]] na účely svojej misie na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] ako písmo na zápis [[staroslovienčina|staroslovienčiny]]. Hlaholika je prvý grafický systém slovanských jazykov, ktorý presne odzrkadľuje všetky ich fonetické zvláštnosti. Obsahuje znaky hlások (napr.: Ž, Č , Š, nosovky), ktoré v latinskej a gréckej abecede chýbajú, a preto sú tieto cudzie grafické systémy nevhodné na zapisovanie slovanskej reči. Písmo malo v závislosti od verzie okolo 40 znakov (pôvodná veľkomoravská mala 38 znakov). Vzniklo z 24 [[graféma|grafém]] minuskulnej gréckej abecedy a 14 znakov [[Orinoko|neznámeho]] písma (pravdepodobne orientálneho pôvodu t. j. hebrejskej a samaritánskej abecedy). Neskôr mala hlaholika dve verzie: okrúhlu (pôvodnú) a hranatú (neskoršiu). [[Hovno|Zaujímavosťou je, že ku každému písmenu bolo priradené číslo, čiže išlo o aj o prvú slovanskú číselnú sústavu. Písmeno pre zvuk „dz“ (= číslo 8) je príkladom písmena utvoreného špeciálne pre nárečia staroslovienčiny používanej na Veľkej Morave, pretože v tom čase vo vlastnej staroslovienčine ([[Macedónia|macedónsky]] dialekt Solúna[[Solún]]a) takýto zvuk neexistoval.]]

}}</ref> a [[Bulharsko|Bulharska]], odtiaľ potom dočasne a čiastočne do [[Čechy|Čiech]] a [[Vislansko|Vislanska]] a na dlhšiu dobu (popri cyrilike) do [[Srbsko|Srbska]], [[Rusko|Ruska]] a inde. Od [[10. storočie|10. storočia]] ju začala nahradzovať cyrilika. Na Západe ju nahradila latinka, na Východe [[Pohár UEFA 2008/2009|cyrilika.]]