Článkonožce: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 116 bajtov ,  pred 5 mesiacmi
o
Značka: vrátenie
(o)
}}
 
'''Článkonožce''' (staršie: '''článkonohé'''<ref name=M>MASÁR, I: Niektoré dynamické črty zoologickej a botanickej no­menklatúry. In: Kultúra slova 1985, č. 9, str. 289-294 [http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1985/9/ks1985-9.pdf] S. 293</ref>; lat. ''Arthropoda'') sú najpočetnejší [[Živočíchy|živočíšny]] [[kmeň (taxonómia)|kmeň]]. Je tot obrovská, dosť starobylá a vnútorne veľmi diferencovaná skupina článkovaných živočíchov, ktoré fylogeneticky nadväzujú na ''[[Polychaeta]]''. V procese [[fylogenéza|fylogenézy]] však získali znaky, ktoré im umožnili osídliť všetky suchozemské i sladkovodné [[ekosystém]]y a vrátiť sa aj naspäť do [[more|mora]], z ktorého vzišli. Všade, kde sa vyvíjali, dosiahli mimoriadnu mnohorakosť foriem a prekvapujúcu [[diverzita|diverzitu]] (na súši tvoria podľa niektorých odhadov dokonca až 95 % živočíšnych druhov).
 
== Anatómia ==
Telo sa skladá v najjednoduchších prípadoch (''[[Myriapoda]]'') z hlavy a takmer rovnakých článkov (segmentov), u väčšiny je však segmentácia výrazne heteronómna (články sa od seba líšia stavbou). Stavbu tela a telových príveskov odvodzujeme z hypotetického východiskového modelu, ktorý mal na každom segmente (okremkrem prvého článku ''akronu'' a posledného ''pygidia'') 1 pár článkovaných, s takmer stopercentnou istotou dvojvetvových [[končatina|končatín]]. Tomuto modelu sú najbližšie [[trilobity]], ale nie sú mu príliš vzdialené ani primitívne [[kôrovce]] ''Crustacea'' a [[viacnôžky]] ''Myriapoda''; druhá skupina však už má končatiny druhotne jednovetvové. Telo vyšších článkonožcov sa primárne člení na tri oddiely: [[hlava|hlavu]] (''caput''), [[hruď]] (''thorax'') a [[bruško]] (''abdomen''). Končatiny sú u podstatnej väčšiny vyvinuté len na hrudi (sú to primárne kráčavé nohy), na hlave z nich vznikajú špecializované prívesky, a na brušku zanikajú alebo prekonávajú zložitú zmenu tvaru a funkcie – modifikáciu.
 
=== Kutikula ===
Anonymný používateľ