Leopold Šťastný: Rozdiel medzi revíziami

Za [[česko-slovenské národné futbalové mužstvo]] debutoval [[13. október|13. októbra]] [[1937]] v zápase proti [[Lotyšské národné futbalové mužstvo|Lotyšsku]], ktoré prehralo 0:4. Nastúpil na prvý polčas. Druhý zápas odohral proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]]. Česko-Slovensko vyhralo 2:1 a Šťastný už odohral celý zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nv.fotbal.cz/reprezentace/reprezentace-a/statistiky/viewstat3.asp?name=StastnyLeopold|titul=Reprezentace A muži|vydavateľ=nv.fotbal.cz|dátum vydania=}} {{ces icon}}</ref> 6. júna 1940 nastúpil v zostave Slovenska v reprezentačnom zápase proti [[Bulharské národné futbalové mužstvo|Bulharsku]] v Sofii.

V rokoch 1932 - 1939 bol hráčom 1. ČsŠK Bratislava, v rokoch 1939 - 1940 a 1942 - 1943 hráčom ŠK Bratislava. V máji 1940 síce dostal dočasnú úradnú výnimku, ale od augusta 1940 ho ako Žida postihol zákaz hrať v akomkoľvek futbalovom klube na Slovensku. Až do apríla 1942 pracoval ako úradník v Slovenskej poisťovni a neoficiálne trénoval dorast ŠK Bratislava. V apríli 1942 mu prezident SR [[Jozef Tiso]] udelil výnimku (aj zásluhou funkcionárov ŠK Bratislava) z povinnosti vysťahovania sa zo Slovenska podľa §255 vládneho nariadenia č. 198/1941 Sl. z. (výnimka platila aj pre rodičov Leopolda Šťastného) a dostal povolenie vykonávať činnosť v športovom klube. V roku 1942, po udelení výnimky, sa stal (neoficiálne) trénerom armádneho klubu OAP Bratislava a získal aj hodnosť poručíka. S mužstvom OAP získal v ročníku 1942/1943 titul majstra Slovenska. Paradoxne - hoci bol trénerom OAP Bratislava - nastúpil v niekoľkých ligových, resp. priateľských zápasoch za ŠK Bratislava, napr. 12. 7. 1942 v [[Partizánske|Baťovanoch]] a 9. 5. 1943 proti ŠK Ružomberok. V roku [[1949]] ako tréner Sokola NV Bratislava (dnešný ŠK Slovan Bratislava) priviedol ako prvý mimopražský tím k titulu majstra ČSR.<ref name="hegemónia"/>

Známy bol aj tým, že hráčom vymýšľal prezývky, ktoré sú používané dodnes, známa je predovšetkým prezývka pre [[Ján Popluhár|Jána Popluhára]] – ''Bimbo''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A060217_225937_sk_rfutbal_p13|titul=Prezývku dostal po bozku Lollobrigidy|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=18. február 2006}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A110307_212403_sk_rfutbal_p28|titul=Slovenskú futbalovú ikonu ospievala aj Maracaná|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=8. marec 2011}}</ref> V apríli 1953 ho zatkla [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a tri mesiace ho podrobovala výsluchom - 7. júla 1953 bol prepustený. Po prepustení opäť trénoval Slovan Bratislava. V roku 1965 odišiel legálne do Rakúska a každý rok si obnovoval povolenie na pobyt. Do roku 1968 bol trénerom FC Wacker Innsbruck. V rokoch 1968 - 1975 trénoval futbalovú reprezentáciu Rakúska. Koncom sedemdesiatych rokov sa presťahoval do Kanady. Od roku 2009 je vo viedenskej štvrti [[Donaustadt]] (22. okres) po ňom pomenovaná ulica ("Stastnyweg")

<references group="{{Referencie}}" />