Pchin-jin: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Pchin-jin'''<ref>{{Citácia knihy
'''Pchin-jin'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ondrejovič | meno = Slavomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3. upr. a dopl | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 590 | url = | isbn = 80-224-0655-4 | kapitola = | strany = 85| jazyk = }}</ref><ref name=SCS/> (iné názvy: '''pinyin'''<ref name=SCS>pchin-jin. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref>, zriedkavo: '''pchinjin'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický časopis | vydanie = | vydavateľ = Vyd. SAV | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 198 | url = | isbn = | kapitola = | strany =19 | jazyk = }}</ref><ref>[https://is.muni.cz/el/1421/jaro2016/JAP114/um/IS_cinstina_a_sanskrt_-_uvod.pdf]</ref>, nesprávne alebo po česky: ''pinjin''<ref>pinjin. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Erhart | meno = Adolf | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kraus | meno2 = Jiří | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Štepánek | meno3 = Miroslav | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Akademický slovník cizích slov | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1997 | url = | isbn = 80-200-0607-9 | kapitola = | strany = 591| jazyk = }} (Poznámka: V slovenskom preklade slovníka (Slovník cudzích slov akademický) je namiesto tvaru pinjin tvar pchin-jin.)</ref><ref>Pekinčania majú prirodzený pocit hrdosti. In: Olympijská revue 3/2008, S. 10 [https://docplayer.cz/104962313-Sov-otvoril-dvere-aj-neolympijskym-sportom.html]</ref>; čínske názvy pozri nižšie) je celosvetovo najrozšírenejší systém zápisu [[čínština|čínskeho jazyka]] (a [[prepis]]u [[čínske písmo|čínskeho písma]]) pomocou písmen [[latinské písmo|latinky]].
| titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| odkaz na titul = Pravidlá slovenského pravopisu
| vydanie = 3
| typ vydania = upr. a dopl.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2000
| isbn = 80-224-0655-4
| počet strán = 590
| strany = 85
}}</ref><ref name=SCS/> (iné názvy: '''pinyin'''<ref name=SCS>pchin-jin. In: {{Citácia knihy
| titul = Slovník cudzích slov : akademický
| odkaz na titul = Slovník cudzích slov: akademický
| vydanie = 2
| typ vydania = dopl. a upr. slovenské
| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2005
| isbn = 80-10-00381-6
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pchin-jin&s=exact&c=wabb&cs=&d=scs#
| počet strán = 1054
| strany =
}}</ref>, zriedkavo: '''pchinjin'''<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Čarnogurská
| meno = Marina
| odkaz na autora = Marina Čarnogurská
| titul = Lao c’, zakladateľ čínskeho taoizmu, vo svetle novoodhalených historických súvislostí
| periodikum = Historický časopis
| odkaz na periodikum = Historický časopis
| rok = 2009
| mesiac =
| ročník = 57
| číslo = 1
| strany = 19{{--}}41
| url = http://www.historickycasopis.sk/pdf/Historicky_casopis_1_2009.pdf
| dátum prístupu = 2020-05-24
| issn = 0018-2575
'''Pchin-jin'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ondrejovič | meno = Slavomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravidlá slovenského pravopisu | vydanie = 3. upr. a dopl | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 590 | url = | isbn = 80-224-0655-4 | kapitola = | strany = 85| jazyk = }}</ref><ref name=SCS/> (iné názvy: '''pinyin'''<ref name=SCS>pchin-jin. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref>, zriedkavo: '''pchinjin'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický časopis | vydanie = | vydavateľ = Vyd. SAV | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 198 | url = | isbn = | kapitola = | strany =19 | jazyk = }}</ref><ref>[https://is.muni.cz/el/1421/jaro2016/JAP114/um/IS_cinstina_a_sanskrt_-_uvod.pdf]</ref>, nesprávne alebo po česky: ''pinjin''<ref>pinjin. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Erhart | meno = Adolf | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kraus | meno2 = Jiří | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Štepánek | meno3 = Miroslav | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Akademický slovník cizích slov | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1997 | url = | isbn = 80-200-0607-9 | kapitola = | strany = 591| jazyk = }} (Poznámka: V slovenskom preklade slovníka (Slovník cudzích slov akademický) je namiesto tvaru pinjin tvar pchin-jin.)</ref><ref>Pekinčania majú prirodzený pocit hrdosti. In: Olympijská revue 3/2008, S. 10 [https://docplayer.cz/104962313-Sov-otvoril-dvere-aj-neolympijskym-sportom.html]</ref>; čínske názvy pozri nižšie) je celosvetovo najrozšírenejší systém zápisu [[čínština|čínskeho jazyka]] (a [[prepis]]u [[čínske písmo|čínskeho písma]]) pomocou písmen [[latinské písmo|latinky]].
 
Hoci bežný slovenský názov je pchin-jin, lepšie je používať názov '''chan-jü pchin-jin''' (pozri nižšie), aby sa zabránilo zámene s (už zriedkavým) podobným [[taiwan]]ským systémom nazývaným [[tchung-jung pchin-jin]]. V nasledujúcom texte slovo "pchin„pchin-jin"jin“ vždy znamená chan-jü pchin-jin.
 
Čínske deti sa v škole (od 60. rokov) najprv učia pchin-jin a až potom sa učia štandardné [[čínske písmo]]. <ref>[http://www.chinaknowledge.de/Literature/Script/pinyin.html]</ref>
 
==Čínske názvy ==