Karlovský mier: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d drobná úprava
Riadok 1:
[[Súbor:Treaty of Karlowitz.jpg|náhľad|250px|Originálny dokument mierovej zmluvy vystavený v [[Dóžov palác (Benátky)|Dóžovom paláci]] v [[Benátky|Benátkach]].]]
[[Súbor:Kapela mira u Sremskim Karlovcima (2).jpg|náhľad|Kaplnka mieru – kostol postavený na mieste uzavretia zmluvy, Sriemske Karlovce, Srbsko]]
[[Súbor:Negotiation of the peace of Karlowitz.jpg|náhľad|Rokovanie o mieri v Karlovciach, [[Grafika (výtvarné umenie)|grafika]] neznámeho nemeckého majstra z Holandska]]
Riadok 92:
Na navrhnutie nových hraníc medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou boli zriadené komisie, pričom niektoré časti boli sporné až do roku 1703. Vďaka úsiliu habsburského komisára, talianskeho grófa Luigiho Ferdinanda Marsiliho sa v polovici roku 1700 dohodli chorvátske hranice a začiatkom roku 1701 hranice medzi Uhorskom a Temešvárskym ejáletom Osmanskej ríše. Prvýkrát boli hranice označené fyzickými medzníkmi. Vymedzenie Benátskej republiky s Osmanskou ríšou v oblasti Dalmácie predložil benátsky správca ({{vjz|ita|''provveditore''}}) Giuseppe Govato Grimani, a táto hranica (tzv. ''Linea Grimani'') bola stanovená vo februári 1701.<ref name="Ágoston" /><ref name="krl" />
 
ZS uzavretím mierovej zmluvy nesúhlasila uhorská šľachta preto, že jej predstavitelia neboli k rokovaniam prizvaní a zmluva nebola s nimi diskutovaná. Nespokojnosť s politickými a spoločenskými pomermi zachvátila aj nižšie vrstvy obyvateľstva v Uhorsku a roku 1703 vyvrcholila posledným [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburským povstaním]] pod vedením [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]].<ref name="bel" />
 
== Historické mapy ==