Wisconsin (štát): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Dejiny: Oprava pravopisu Značky: úprava z mobilu úprava mobilnou aplikáciou úprava z aplikácie pre Android |
d odkazy |
||
Riadok 38:
Do konca [[18. storočie|18. storočia]] žili v oblasti rôzne domorodé kmene pôvodných Američanov ako Chippewa, Menominee, Oneida, Potawatomi a Ho-Chunk. Prvý európsky prieskumník, ktorý sa dostal do Wisconsinu bol francúz [[Jean Nicolet]] (1598 - 1642). Z kanadského mesta [[Quebec (mesto)|Quebec]] sa cez jazero Lake Michigan v roku 1634 doplavil k brehom, kde žili domorodci z kmeňa Ho-Chunk. Bývali v klenutých útulkoch zvaných vigvamy, ktoré boli vyrobené z drevených stĺpov a pokryté boli kôrou a trávou. Za potravu lovili jelene a byvoly, pestovali fazuľu a kukuricu, ale najmä mali kožušiny z bobrov. Nicolet začal s domorodcami obchodovať s kožušinami, ktoré potom predával do [[Kanada|Kanady]] a [[Európa|Európy]]. Založil tu prvé mesto pri rieke River Fox, ktoré nazval „La Baie des Puants“ (z franc. „''páchnuca zátoka''“), čo je súčasné mesto Green Bay. Kožušiny a nová oblasť prilákali do Wisconsinu ďalších francúzskych obchodníkov (Pierre Radisson, Nicholas Perrot) a [[misionár]]ov ako boli Louis Jolliet a Jacques Marquette (1637{{--}}1675), ktorý je pôvodca geografického pomenovania Wisconsin. Keď sa Marquette plavil niekoľko míľ cez močiare a dubové planiny, prišiel k neznámej rieke, ktorú pomenoval ''Meskousing'' (súčasná rieka River Wisconsin). Tento názov pochádzal z jazyka Algonquin, starého dialektu miestnych domorodcov, ktorý Marquette ovládal a v preklade znamená niečo ako „rieka od červenej skaly“. V roku 1869 už bola oblasť formálne pod [[Francúzsko|Francúzskom]] a názov ''Meskousing'' sa zmenil na ''Ouisconsin,'' až napokon v roku 1763 sa opäť menil z ''Ouisconsin'' na ''Wisconsin'', v čase keď bola oblasť ovládaná Angličanmi. Tento názov sa neskôr legalizoval v roku 1845. [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia,]] ktorá vyšla ako víťaz z [[Francúzska a indiánska vojna|francúzskej a indiánskej vojny]] držala oblasť pod kontrolou dvadsať rokov (1763-1783). Formálne však boli Briti úplne vytlačení až v roku 1812. V roku 1783 sa Wisconsin po [[Americká vojna za nezávislosť|americkej revolúcii]] stáva súčasťou [[Spojené štáty|Spojených štátov]].
V [[19. storočie|19. storočí]] začal upadať obchod s kožušinami ale v roku 1822 vo veľkej miere začala rásť ťažba olova na juhozápade, čo malo za následok obrovský nárast prisťahovalcov z okolitých oblastí a štátov. Noví prisťahovalci sa usadili v oblasti mesta [[Milwaukee]]. Americká armáda začala stavať mosty, chodníky a cesty po celom regióne. Nepriateľstvo medzi domorodými Američanmi a novými agresívnymi osadníkmi vyvrcholilo vojnou známou pod menom Black Hawk (1832). Vzbura domorodcov bola brutálne rozdrvená a zanechala vážne následky. V roku 1836 bol Wisconsin vyhlásený za [[teritórium]] a územní zákonodarcovia zvolili za hlavné mesto [[Madison (Wisconsin)|Madison.]] Do roku 1840 počet obyvateľov na území stúpol nad 130 000, ale ľudia, ktorí sa obávali vyšších daní od vlády štyrikrát odmietli návrhy na štátnosť. Napokon po sľuboch vlády o lepšej budúcej prosperite dosiahol štátnosť v roku 1848. Ústava štátu zabezpečovala ochranu zadlžených poľnohospodárov, obmedzovala zakladanie bánk a udeľovala liberálne volebné právo. Tieto opatrenia lákali aj prisťahovalcov z Európy, najmä z [[Nemecko|Nemecka]], [[Írsko|Írska]] a [[Škandinávia|Škandinávie]]. Prílev prisťahovalcov z Európy spôsobil nárast populácie na 300 000. Okrem pracovnej sily priniesli Európania do Wisconsinu aj vzdelanosť. Predovšetkým časť nemeckých prisťahovalcov prispela k intelektuálnemu rozvoju štátu, keď tu začala zakladať školy. Poľnohospodárstvo postupne rástlo, obzvlášť napredovala výroba mlieka a mliečnych výrobkov ako syr a maslo. Počas [[Americká občianska vojna|Americkej občianskej vojny]] (1861-1865) zostal Wisconsin členom Únie a zachovával si svoju [[Industrializácia|industrializáciu]]. Stavali sa železnice ako komunikačné prostriedky, ktoré úzko spojili Wisconsin s východom krajiny. Aj keď sa tu v tejto vojne nevybojovali žiadne významné väčšie bitky, štát Wisconsin vyslal približne 90 000 vojakov, aby bojovali za sever. Po vojne pokračoval dynamický rast hospodárstva aj populácie.
Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] prevládalo vo Wisconsine popri liberálnym politickým názorom aj sociálne myslenie a niekoľko zákonov ktoré prijal slúžili ako vzory pre národné [[sociálne zabezpečenie]] (reformný zákon o starobnom dôchodku a zákon o kompenzácií v nezamestnanosti). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] prosperoval lodný priemysel a pokračovala [[urbanizácia]] a rýchly priemyselný rast. Dokonca aj pri celonárodnom hospodárskom prepade z konca 80. rokov minulého storočia sa štátny wisconsinský výrobný sektor ukázal ako odolný.
== Referencie ==
| |||