Dážď: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor
Tegel (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 185.42.6.2 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Peko
Značka: rollback
Riadok 1:
[[Súbor:22 Regen ubt.jpeg|thumb|Padajúci dážď]]
Dážd je zlo ktore pada z oblakov najradšej by som tým oblakom na...bal ked prši
'''Dážď''' je forma [[Zrážky|zrážok]], iné formy sú [[sneh]], [[krúpa (ľadovec)|krúpy]] a [[rosa]]. O daždi hovoríme, keď oddelené kvapky [[voda|vody]] padajú z [[mrak]]ov na [[zem]]ský povrch. Nie každý dážď dosiahne povrch, niektoré kvapky sa vyparia počas pádu cez suchý vzduch. Tento druh zrážok sa volá [[virga]].
 
Dážď hrá hlavnú úlohu v [[Kolobeh vody|hydrologickom cykle]], v ktorom voda vyparená z [[svetový oceán|oceánov]] [[kondenzácia|kondenzuje]] do mrakov a vyzráža sa na zemský povrch, z ktorého sa cez [[potok]]y a [[rieka|rieky]] vráti naspäť do [[oceán]]ov, aby celý cyklus znova zopakovala.
<br />
 
Množstvo dažďových zrážok sa meria použitím [[zrážkomer]]a. Je vyjadrené ako hĺbka vody, ktorá sa nazbiera na plochom povrchu a meria sa s presnosťou na štvrtinu milimetra ({{mm|0.25|m}}) alebo stotinu palca (0,01 in). Niekedy sa udáva v [[liter|litroch]] na meter štvorcový (1 l/m² = {{mm|1|m}}).
 
Padajúce kvapky dažďa sa často na obrázkoch vykresľujú v tvare slzy, dole okrúhlej a zužujúcej sa smerom nahor. Tento tvar je nesprávny (kvapky vody majú tento tvar iba v čase formovania a iba z niektorých zdrojov). Malé kvapky dažďa sú takmer [[guľa]]té. Väčšie sa splošťujú ako [[hamburger]]ové žemle; veľmi veľké majú tvar ako [[padák]]y. Zvyčajne majú dažďové kvapky priemer 1 až {{mm|2|m}}. Najväčšie kvapky, ktoré dopadli na zem, boli zaznamenané nad [[Brazília|Brazíliou]] a [[Marshallove ostrovy|Marshallovými ostrovmi]] v roku [[2004]] – niektoré mali priemer až {{mm|10|m}}. Veľkosť bola vysvetlená kondenzáciou vodnej pary okolo veľkých čiastočiek [[dym]]u alebo stretom viacerých kvapiek. Najdaždivejším miestom na Zemi je ostrov [[Kauai]] v [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]], priemerné ročné zrážky predstavujú {{mm|12090|m}}, prší tu 350 dní v roku.<ref name="čeman">{{Citácia knihy
| priezvisko = Čeman
| meno = Róbert
| odkaz na autora =
| titul = Neživá príroda
| odkaz na titul = Neživá príroda (kniha)
| vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava
| miesto = Bratislava
| rok = 1999
| isbn = 80-967723-9-2
| vydanie = 1
| strany =
}}</ref>
[[Súbor:Rain on grass2.jpg|thumb|Dážď na tráve]]
Mnohé kultúry vyvinuli rôzne spôsoby ochrany pred dažďom ako napríklad [[dáždnik]]y a [[pršiplášť|pršiplášte]] a rôzne zariadenia na odvod dažďa ako [[odkvap]]y a odvodňovacie stoky. Mnoho ľudí uprednostňuje nevychádzať z domu počas daždivých dní, hlavne v [[trópy|tropických oblastiach]], kde je dážď obyčajne spojený s [[búrka]]mi. Dažďová voda môže byť zachytávaná na pitie alebo [[zavlažovanie]].
 
Zvyčajne má dážď [[Kyslosť|pH]] tesne pod 6, pretože jednoduchou [[adsorpcia|adsorpciou]] atmosférického [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] vzniká v kvapkách malé množstvo [[kyselina uhličitá|kyseliny uhličitej]]. V niektorých [[púšť|púštnych oblastiach]] sa vo vzduchu nachádza dostatok [[uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]], ktorý neutralizuje prirodzenú kyslosť zrážok a tie sú potom neutrálne až slabo zásadité. Dážď pod pH 5,6 sa považuje za [[kyslý dážď|kyslý]].
 
== Rozdelenie dažďov podľa pôvodu ==