Móhandás Karamčand Gándhí: Rozdiel medzi revíziami

Vrátil sa v roku [[1896]] a začal upozorňovať na pomery Indov v Južnej Afrike. Jeho články boli široko publikované. Vzápätí dostal káblovú správu z [[Natal]]u (Afrika) vyzývajúcu ho k urýchlenému návratu. Do Afriky sa vydal s celou rodinou. Gándhího referencie o zaobchádzaní s Indmi v Afrike mali veľký ohlas a Gándhí sa tak stal nepriateľom vlády aj Indov v Afrike, ktorí očakávali ešte horšie zaobchádzanie. Dva parníky z Indie boli považované úradmi za inváziu do Natalu. Bolo im zakázané pristáť sopod zámienkou, že v Indii v tej dobe vypukol [[mor]]. Po uplynutí [[karanténa|karantény]], kedykeď bolo zrejmé, že nik na palube nie je nakazený, začali úrady konať zúfalo a vyhrážali sa Indom zvrhnutím do mora, pokiaľ vystúpia na pobrežie. Tí sa však nedali zastrašiť a pod ochranou priateľa sa večer vylodil aj Gándhí. Krátko nato však bol spoznaný a prenasledovaný rozzúreným davom, ktorý ho dostihol a zbil temer do bezvedomia. Útočisko našiel u priateľa Rustomdži Šethu, ale dom bol zakrátko obkľúčený Európanmi a spodinou. Vyhrážali sa, že ho podpália, pokiaľ Šetha Gándhího nevydá. Tomu sa za pomoci polície podarilo dostať do bezpečia policajnej stanice.

Gándhí sa po vojne usadil v [[Johannesburg]]u, kde pokračoval vo svojej právnickej praxi. V roku [[1904]] začal vydávať časopis Indian Opinion – Indická mienka. V tom čase prirovnával situáciu Indov v Afrike k [[Žid]]om v Európe. Tzv. [[kuli]]ovia („nedotknuteľní“) žili v osadách podobným [[gheto|ghetám]]. Úrady vôbec neprispievali na správu a podporu týchto štvrtí, ktoré boli plné špiny a odpadu. Vypukol [[čierny mor]]; jeho zdroj síce nebol v kulijských ghetách, ale rýchlo sa tu uchytil kvôli zlej hygiene. Gándhí sa rozhodol pomôcť všetkými prostriedkami. Choroba, hoci sa ďalej nešírila, si vyžiadala medzi obyvateľmi ghet vysoképočetné obete. Po tomto incidente sa Gándhí dohodol so svojim dávnym priateľom Westom na vydávaní Indickej mienky tiež v [[Durban]]e, kde West vlastnil [[Tlačiareň (podnik)|tlačiareň]]. Gándhí založil roku 1904 v [[Phoenix]]e osadu určenú iba svojim prívržencom. Táto myšlienka vzišla z [[John Ruskin|Ruskinovej]] filozofie, ktorú veľmi obdivoval. Časopisu potom venoval všetku energiu, aj keď sa stretával s nemalými problémami. V osade v Phoenixe sa tlačí Indická mienka dodnes.

Gándhí so spoločníkmi odišiel vyjednávať do [[Southhampton]]u, ale v tej dobe vypukla [[prvá svetová vojna]]. Rovnako ako v minulosti chcel Gándhí zlepšiť postavenie Indov priamo v Anglicku tým, že sa študenti a indickí prisťahovalci budú podieľať na vojnovej podpore Británie. Tentoraz bol však nesúhlas s Gándhím väčší. Naopak, časť Indov chcela využiť situáciu a prinútiť vládu k okamžitému zlepšeniu ich situácie za prísľub pomoci. Gándhí si však trval na svojom a svojjeho postoj sa mu podarilo presadiť. Indovia opäť Impériu pomáhali a Gándhí bol v očiach Anglicka počas tejto doby hrdinom.

<br>Venoval sa filozofii a študoval. Jeho filozofia bola filozofiou činu. Nevynašiel nič novéhonové, ale uviedol však do života najmä myšlienky o etike. Hlavnú náboženskú i filozofickú silu čerpal po celý život z Bhagavad-Gíty. Za jedinú a najmocnejšiu považoval vždy pravdu. Hovorí, že (pravda) je dokonca jediným Bohom, a že všetko, čo je nepravda, zároveň neexistuje. Boh je podľa neho v každom atóme okolo nás i v nás (blízkosť [[zen]]ovej filozofie). Vždy uprednostňoval význam praxe pred teóriou. Hlavnou jeho myšlienkou bola nenásilnosť a neochvejná láska ku všetkému a všetkým. Snažil sa, aby všetko na svete bolo rovnocenné a dokonca v istom ohľade súhlasil s myšlienkou [[komunizmus|komunizmu]]. Na druhej strane odsudzoval civilizáciu, ktorá odsúva duchovný svet a vyzýval sám k prostote. Gándhí považoval vek civilizácie za vek temnoty. Nie je náboženská, je plná drog a zverstiev. Triedy sa stále viac diferencujú a vzďaľujú. Trpezlivý človek sa podľa neho dočká chvíle, kedy sa civilizácia sama zničí. Je zásadne proti strojom a veľkým mestám. IdeálomJeho jeho myšlienkyideálom je [[prvotnopospolná spoločnosť]]. Ale tieto ideály sa časom nesnažil realizovať, vedomý si nemožnosti návratu do minulosti. Ďalej často kládol zreteľdôraz na protiklady, ktorými dokazoval svoju pravdu. Pri svojich reformách sa často stretal s prvotnou nechuťou občanov, ale vedel, že to on je reformátor, nie ľud a preto musí byť trpezlivý. Trpezlivosť bola Gándhího silná stránka.

<br>Vďaka svojej filozofii absolútnej lásky mu bolo krajne blízke lekárstvo. V tejto oblasti získal veľké skúsenosti práve počas prvej svetovej vojny. Často sa vystavoval nákazeriziku nákazy a táto obetavosť prospela jeho reputácii.

V roku [[1916]] požiadal Gándhího o pomoc Radžkumar Šukla z [[Čamparan]]u. Pestovatelia v tejto oblasti veľmi strádali pod systémom [[thinkhaitia]] (pestovatelia museli na svojich plantážach vysadiť z desiatich stromov 3 stromy [[indigo|indiga]]). Hoci bol Čamparan odrezaný od sveta a Gándhího tam príliš v tej dobe nepoznali, rýchlo si získal všeobecnú obľubu. A ako on sám tvrdí: „Stanul„Ocitol som sa tvárou v tvár Bohu, pravde a ahimshe (čistá láska, pravda).“ S priateľmi opäť vytvoril komunitu. Zvolal kontingent učiteľov a priateľov, aby dal sedliakom potrebné vzdelanie. Tiež začal so zdravotníckou a hygienickou výchovou. Aj vláda musela nakoniec uznať zákonnosť jeho konania. Systém thinkhaitia bol nakoniec skutočne zrušený, aj vďaka Gándhího neústupnosti.

Vybral sa osobne regrutovať na územie Indie, ale stretol sa s nevôľou a nezáujmom. V tých dňoch Gándhí vážne ochorel na [[úplavica|úplavicu]], ktorá vyústila do [[Akútna apendicitída|zápalu slepého čreva]]. Odmietal akúkoľvek lekársku pomoc aj lieky, vedomý si vlastného pričinenia na tejto chorobe. V tej dobe vojna skončila a regrútov už nebolo potrebatreba. Gándhí sa ocitol na pokraji smrti. Po operácii, s ktorou zásadne nesúhlasil, ale nemal síl sa jej vzoprieť, sa začal pomaly uzdravovať.

Gándhí dosiahol veľké úspechy na [[Armitranský kongres|Armitranskom kongrese]], ktorého sa ako vážený člen zúčastnil. Ukázal Indom význam i cenu slobody a konečne tiež dospel k podstate svojej viery: „Nie je iného Boha, ako Pravdy.“ Ďalšou jeho zásluhou bol protest proti označeniu „nedotknuteľných.“ Otriasol systémom kást a bojoval za ich zrovnoprávnenie. [[20. september|20. septembra]] [[1932]] začal jeden z najkľúčovejších bojov v dejinách Indie. Gándhí bol vtedy znovu väznený a Briti sa rozhodli z masy „nedotknuteľných“ vytvoriť samostatný štát. Tým by sa India rozdrobila a vzniknuté nepokoje by prišli Anglicku vhod. Gándhí vyhlásil v zmienenom dni držanie pôstu až do svojej smrti, ak nebude toto rozhodnutie odvolané. Trval síce len šesť dní, ale vo väzení Gándhí takmer zomrel. Nedotknuteľnosť bola nakoniec celkom zrušená a v krajine vypuklo nadšenie. Mnohí nazývali Mahátmá Gándhího čarodejníkom. Jeho triumf bol absolútny a natrvalo zmenil Indiu. Nedotknuteľní s vstupovali do otvorených chrámov a ostatní od nich prijímali pokrm.

Už od roku [[1920]] sa Gándhí angažoval v boji za národnú samosprávu Indie. [[26. január]]a [[1930]] začal boj oza nezávislosť. Celá India odmieta naďalej spolupracovať s Britániou. Všetko riadil 61-ročný Mahátmá Gándhí. [[6. apríl]]a ráno, keď dorazil na koniec svojej takmer štyridsať-dennej púte, porušil zákon o soli a za ním stáli tisícky prívržencov. Počas tejto doby – absolútnej občianskej neposlušnosti – uvrhla vláda do väzenia naokolo 60 tisíc Indov. Gándhí bol opäť väznený.

Gándhí vstúpil roku [[1935]] do Kongresu a stal sa neoficiálnym vodcom Indie. Zastupoval ju a v rokovaní s Britmi postupne zlepšoval jej postavenie. Vypukla [[druhá svetová vojna]]. Tentoraz Gándhí odmietol slepo pomôcť Anglicku. [[7. december|7. decembra]] [[1941]] dorazil vojnový konflikt aj na východ. Briti sa snažili presvedčiť indický Kongres o prísľube pomoci, ale stále nechceli Indii udeliť nezávislosť. Vedenie Kongresu vrátane Gándhího bolo Britskoubritskou vládou uväznené. Ľudové povstanie potlačili Briti silou, za obeť padlo naokolo 25 tisíc Indov. Nastal [[hladomor]], ktorý mal za následok takmer 3 a pol milióna obetí. Hladomoru podľahla aj Gándhího manželka.

<br>Krátko na to bol Gándhí prepustený. Okupačné vojská sa stiahli, ale krajina krvácala. Opäť sa začali vyhrocovať hinduisticko-moslimské rozpory a okrem toho vrcholil boj oza nezávislosť. Británia už nebola proti, ale problémom bola otázka vlády. Proti Kongresu totiž teraz stála [[Moslimská liga]], druhá silná frakcia. Gándhí sa vrátil do rozdelenej krajiny. Moslimovia vyhlásili [[16. august]]a [[1946]] [[džihád]]. Vraždili hinduistov a násilne ich nútili k uznaniu [[islam]]u. Na to reagovali hinduisti masakrovaním moslimov. Británia sa rozhodla opustiť Indiu pod podmienkou, že krajina bude rozdelená na [[Pakistan]] a [[Hinduistan]]. Gándhí bol jeden z mála, ktorý s tým nesúhlasil. [[15. august]]a [[1947]] bola vyhlásená slobodná India dvoch domínií. Gándhí vo svojich 77 rokoch upadol do hlbokej depresie; všetko, pre čo tak dlho bojoval, sa rozpadlo.

Po ukončení pôstu boli na Gándhího spáchané dva atentáty náboženských fanatikov. Prvý (bomba v záhrade jeho domu) bol neúspešný. [[30. január]]a roku [[1948]], vo veku sedemdesiatdeväť rokov, vystúpil unavený a láskavý Gándhí kuso svojejsvojou poslednejposlednou káznikázňou. Tri rany z [[revolver]]u náboženského fanatika Gódsého ho smrteľne zranili. Zomrel s úsmevom na perách a poslednými slovami požehnania svojmu vrahovi.

Za jeho rakvou kráčalo viac ako milión ľudí a jeho popol bol vhodený do toku rieky [[Ganga|Gangy]]. To, ako Gándhí ovplyvnil svojich nasledovníkov, demonštrujú slová [[Džaváharlál Néhrú|Džaváharlála Néhrúa]]: „Budúcnosť náleží nám. Nech pôjdeme kamkoľvek, nech sme akokoľvek hodní Indie, máme ešte onú silu, ktorú nám dal náš učiteľ. Tá sila nevychádza iba z neho, ale tiež z jeho posolstva, a ja sa dnes aj každý ďalší úsvit slávnostne zaväzujem k službe vlasti a ideálom, ktoré pred nás Gándhí postavil…“

Gándhí nikdy nezastával oficiálny úrad, nikdy mu neprináležala výkonná moc, ale napriek tomu požíval značnú autoritu. Bol veľký antiimperialista, nepriateľ triedneho systému, v mnohom i [[komunista]], praktický idealista, národný hrdina, duchovný [[guru]], [[politik]], [[právnik]] a taktik. Jeho život bol plný osobných obetí v honbe za svojím nenaplneným ideálom –slobodnou– slobodnou a zjednotenou Indiou. Jeho realizácia nebola možná a s rokmi si to stále viac uvedomoval. Svet sa nemohol zbaviť náboženských i politických predsudkov, zahodiť techniku a veriť a oddať sa ahimshe (láske a pravde). Veľa vecí nezvládol, no jeho cieľ bol však čistý a vznešený. Otázkou zostáva, koľko zaň musel on i jeho ľud zaplatiť. Ku sklonku života bol veľmi unavený a zrejme aj sklamaný, no Indiu zmenil spôsobom, ako sa to dovtedy nikomu nepodarilo. [[Albert Einstein]] o ňom napísal: "Budúce generácie sotva kedy uveria, že takýto človek z mäsa a kostí mohol vôbec kráčať po tejto zemi." <ref>Tributes to Gandhi [http://www.gandhiashram.org. http://www.gandhiashram.org.in/index.php?option=com_content&task=view&id=40&Itemid=62]</ref>