Verzia z 15:03, 6. máj 2020 upraviť Spider 001757 (diskusia \| príspevky) 5 851 editací d pridaná Kategória:UGC objekty pomocou použitia HotCat ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:01, 28. máj 2020 upraviť vrátiť Spider 001757 (diskusia \| príspevky) 5 851 editací zmena infoboxu: zo {{Šablóna:Infobox Deepsky}} na {{Šablóna:Infobox galaxia}}, + doplnené referencie Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox ~~Deepsky \|~~galaxia ~~názov~~\| meno = Galaxia Andromeda \| ~~typ~~\| obrázok = ~~[[galaxia]]~~Andromeda \|galaxy.jpg ~~rektascenzia~~\| titulok = 0 h 42 ~~min~~ ~~44,3~~ s \| = \| epocha = J2000.0 ~~deklinácia = +41° 16′ 8″ \|~~ \| súhvezdie = [[Andromeda (súhvezdie)\|Andromeda]]▼ ~~zdanlivá jasnosť = 3,5 \|~~ \| rektascenzia = 0 h 42 min 44,3 s ▲súhvezdie = Andromeda \| ~~obrázok~~\| deklinácia = ~~Andromeda~~+41° ~~galaxy.jpg~~16′ \|8″ ~~epocha~~\| červený posun = ~~2000.0~~ \| = ~~označenia~~\| radiálna rýchlosť = ~~M31,~~ ~~NGC~~ ~~224~~ \| = \| galaktocentrická rýchlosť = \| vzdialenosť_ly = \| vzdialenosť_pc = \| skupina_kopa = \| plošná jasnosť_špecifikovaná = \| typ = [[špirálová galaxia]] \| trieda = \| hmotnosť = <!-- V hmotnostiach Slnka --> \| pomer hmotnosti k svetlu = <!-- V astronomických jednotkách --> \| veľkosť = <!-- V svetelných rokoch --> \| hviezdy = \| zdanlivá jasnosť_v = 3,5 \| zdanlivá jasnosť_b = \| zdanlivá jasnosť_u = \| zdanlivá jasnosť_k = \| absolútna jasnosť_v = \| absolútna jasnosť_b = \| zdanlivá veľkosť = \| efektívny polomer_fyzický = \| efektívny polomer_zdanlivý = \| h1 dĺžka_fyzická = \| h1 dĺžka_zdanlivá = \| röntgenový priemer_fyzický = \| röntgenový priemer_zdanlivý = \| poznámky = \| PGC označenie = PGC 2557 \| MCG označenie = MCG +07-02-016 \| CGCG označenie = CGCG 535-017 \| UGC označenie = UGC 454 \| NGC označenie = NGC 224 \| IC označenie = \| VCC označenie = \| Messier označenie = M31 \| 3C označenie = \| 4C označenie = \| Arp označenie = \| ostatné označenia = 2MASX J00424433+4116074,<br /> GIN 801,<br /> LGG011: [G93] 001,<br /> UZC 004000+41000 \| referencie = }} Řádek 14 ⟶ 52: == Dejiny pozorovania == Prvýkrát ju katalogizoval už perzský astronóm [[Abd ar-Rahmán ibn Umar as-Súfí\|as-Súfí]] vo svojej „Knihe stálic“ z roku [[964]]. Opisuje ju ako „hmlistý obláčik“ a nazýval ju Malý mrak.<ref name="henbest">{{Citácia knihy Prvýkrát ju katalogizoval už perzský astronóm [[Abd ar-Rahmán ibn Umar as-Súfí\|as-Súfí]] vo svojej „Knihe stálic“ z roku [[964]]. Opisuje ju ako „hmlistý obláčik“ a nazýval ju Malý mrak. Galaxia však bola pozorovaná už oveľa skôr. Ešte v 17. storočí ju [[Christiaan Huygens]] považoval za „otvor do oblohy“, ktorým možno vidieť do žiariacich priestorov nad oblohou. [[Edmund Halley]] bol toho istého názoru a domnieval sa, že ide o otvor, ktorým k nám preniká svetlo „z večného dňa“, teda svetlo stvorené podľa [[Biblia\|Biblie]] prvý deň, ešte pred tým, ako boli stvorené [[Slnko]], [[Mesiac]] a [[hviezda\|hviezdy]]. (Dnes by sme to nazvali akýmsi [[reliktové žiarenie\|reliktovým žiarením]].) Po prvýkrát na ňu zamieril [[ďalekohľad]] 15. decembra [[1612]] nemecký astronóm Simon Mayr alias Maurus (1573-1624). Popísal ju, ale rozložiť jej špirálové ramená na jednotlivé hviezdy sa podarilo až pomocou veľkých [[ďalekohľad]]ov. Neskôr prevzal Maurov opis [[Charles Messier]] a do svojho katalógu zaradil tento objekt pod číslom 31. Jej vzdialenosť po prvýkrát určil [[Edwin Hubble]] v roku 1923 pomocou cefeíd. Tým bolo dokázané, že M 31 tak ako aj ďalšie „špirálové hmloviny“ sú obrovské samostatné systémy hviezd podobné našej Galaxii. V jadre galaxie sa jednotlivé hviezdy podarilo rozlíšiť v roku 1944 W. Baadeovi, v okrajových častiach ich rozlíšil už v roku 1922 E. Hubble.▼ \| priezvisko = Henbest \| meno= Nigel \| priezvisko2 = Couper \| meno2 = Heather \| titul= The guide to the galaxy \| vydavateľ = Cambridge University press \| rok = 1994 \| isbn = \| jazyk = anglicky \| dátum prístupu = 28.5.2020 }}</ref><ref name="kepple">{{Citácia knihy \| priezvisko = Kepple \| meno = G.R \| priezvisko2 = Sanner \| meno2 = G.W \| titul = The Night Sky Observer's Guide \| vydavateľ = Willmann-Bell \| miesto = \| rok = 1998 \| strany = 18 \| isbn = 978-0-943396-58-3 \| jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Cite journal \| last= Hafez \| first= Ihsan \| date= 2010 \| title= Abd al-Rahman al-Sufi and his book of the fixed stars: a journey of re-discovery. \| url= http://eprints.jcu.edu.au/28854/ \| type= Ph.D. Thesis \| publisher= James Cook University \| doi= \| pmid= \| access-date= 28.5.2020 \| bibcode= 2010PhDT.......295H ▲Prvýkrát ju katalogizoval už perzský astronóm [[Abd ar-Rahmán ibn Umar as-Súfí\|as-Súfí]] vo svojej „Knihe stálic“ z roku [[964]]. Opisuje ju ako „hmlistý obláčik“ a nazýval ju Malý mrak.}}</ref> Galaxia však bola pozorovaná už oveľa skôr. Ešte v 17. storočí ju [[Christiaan Huygens]] považoval za „otvor do oblohy“, ktorým možno vidieť do žiariacich priestorov nad oblohou. [[Edmund Halley]] bol toho istého názoru a domnieval sa, že ide o otvor, ktorým k nám preniká svetlo „z večného dňa“, teda svetlo stvorené podľa [[Biblia\|Biblie]] prvý deň, ešte pred tým, ako boli stvorené [[Slnko]], [[Mesiac]] a [[hviezda\|hviezdy]]. (Dnes by sme to nazvali akýmsi [[reliktové žiarenie\|reliktovým žiarením]].) Po prvýkrát na ňu zamieril [[ďalekohľad]] 15. decembra [[1612]] nemecký astronóm Simon Mayr alias Maurus (1573-1624). Popísal ju, ale rozložiť jej špirálové ramená na jednotlivé hviezdy sa podarilo až pomocou veľkých [[ďalekohľad]]ov. Neskôr prevzal Maurov opis [[Charles Messier]] a do svojho katalógu zaradil tento objekt pod číslom 31. Jej vzdialenosť po prvýkrát určil [[Edwin Hubble]] v roku 1923 pomocou cefeíd. Tým bolo dokázané, že M 31 tak ako aj ďalšie „špirálové hmloviny“ sú obrovské samostatné systémy hviezd podobné našej Galaxii. V jadre galaxie sa jednotlivé hviezdy podarilo rozlíšiť v roku 1944 W. Baadeovi, v okrajových častiach ich rozlíšil už v roku 1922 E. Hubble. == Opis == Veľká galaxia v Androméde je najpreskúmanejšia galaxia zo všetkých (okrem našej). Má priemer 150  000 až 200  000 [[svetelný rok\|svetelných rokov]] a obsahuje vyše 450 miliárd hviezd. Jej hmotnosť je 360 miliárd hmotností [[Slnko\|Slnka]]. Je 2-krát väčšia a 3-krát hmotnejšia ako naša galaxia. Okrem svetla vyžaruje aj [[rádiové žiarenie\|rádiové]] a [[röntgenové žiarenie]]. Rovina M 31 je odklonená od zorného smeru o 15°. To je škoda, lebo pri takomto malom sklone nevynikne celkom jej špirálová štruktúra. Vzhľadom na veľkosť galaxie je jej jadro dosť malé – len 15 krát 30 svetelných rokov a má hmotnosť 160 miliónov hmotností Slnka. Jadro rotuje ako tuhé teleso, dynamicky nezávislé od ostatných častí galaxie. Perióda jeho rotácie je 310 000 000 rokov. Vo väčších vzdialenostiach rotačná rýchlosť najprv klesá, potom sa opäť zväčšuje. Maximum, 300 km/s dosahuje vo vzdialenosti 42 tisíc ly od centra (perióda obehu 265 mil. rokov). Z jadra vychádzajú 2 dlhé hlavné špirálové ramená. Z posuvu jej spektrálnych čiar možno pomocou [[Dopplerov jav\|Dopplerovho posuvu]] vypočítať, že sa k nám približuje rýchlosťou 266 km/s. Približne za miliardu rokov (podľa iných zdrojov až za 5 miliárd) dôjde ku zrážke galaxií. Zrážky galaxií nie sú vo [[vesmír]]e nijakou vzácnosťou, dobrým príkladom sú [[Tykadlá]]. Po zrážke zrejme dôjde k splynutiu oboch galaxií do jednej. Dvojité jadro M 31 naznačuje, že Veľká hmlovina v Androméde tiež vznikla fúziou dvoch menších galaxií. Galaxia M 31 budí taký záujem aj preto, že je veľmi podobná Mliečnej ceste. Jej typ je rovnaký a obsahuje takisto [[obor\|obrov]], [[nadobor\|nadobrov]], [[cefeida\|cefeidy]], [[otvorená hviezdokopa\|otvorené hviezdokopy]], tmavú aj svietiacu [[Medzihviezdna hmota\|medzihviezdnu hmotu]]. Baade v nej identifikoval asi 700 oblastí medzihviezdneho [[vodík]]a. Celková hmotnosť medzihviezdneho vodíka sa odhaduje na 2% hmotnosti celej galaxie. V ramenách sa vyskytujú aj [[modrý obor\|modrí obri]] a [[nadobor\|nadobri]] a každoročne sa v nej pozoruje asi 30 [[Nova (astronómia)\|nov]]. V tejto galaxii sa však nenašli nijaké [[premenná hviezda typu RR Lyrae\|premenné hviezdy typu RR Lyrae]]. Jej jadro takisto obiehajú stovky krásnych [[guľová hviezdokopa\|guľových hviezdokôp]]. V Miestnej skupine galaxií je spolu s Mliečnou cestou najhmotnejšia a ťažisko skupiny leží medzi nimi. Řádek 32 ⟶ 105: == Iné projekty == {{Projekt\|commonscat=Andromeda Galaxy}} == Referencie == {{Referencie}} {{Messierov katalóg}}

Andromeda (galaxia): Rozdiel medzi revíziami