Októbrová revolúcia: Rozdiel medzi revíziami

d
typo
d (typo)
 
Po tom čo sa v roku 1914 Rusko zapojilo do [[prvá svetová vojna|svetovej vojny]] začali sa, podobne ako v rokoch 1905/1906, ostro prejavovať ekonomické problémy krajiny, technologická zaostalosť a neschopnosť cárskych úradníkov zvládať zložitú vojnovú situáciu<ref name="Rabinowithch">Rabinowitch, A., 2004, October revolution. in Millar, J. R. (Ed.), Encyclopedia of Russian History. Thomson-Gale, Farmington Hills, s. 1088 - 1096</ref>. Dochádzalo k zásobovacím problémom, jednak na frontoch ale aj v tyle. Niektoré oblasti začali pociťovať nedostatok potravín, chýbal spotrebný tovar a cársky režim tieto problémy nedokázal efektívne riešiť. Morálku obyvateľstva narúšali katastrofické porážky na frontoch a veľké straty vojakov. Zatiaľ čo strana Kadetov kontrolovala Štátnu Dumu a bola všeobecne naklonená angažovaniu sa krajiny vo vojne, ostatné strany boli väčšinou v tejto otázke rozštiepené.
 
== OktorovaOktóbrova revolúcia ==
{{Hlavný článok|februárová revolúcia (1917)}}
[[File:Patrol of the October revolution.jpg|náhľad|Ozbrojení robotníci v uliciach Petrohradu počas februárovej revolúcie.]]
ProblemyProblémy vyvrcholili v marci 1917, keď došlo ku generálnemu štrajku a nepokojom v [[Petrohrad]]e, pri ktorých cárske úrady úplne zlyhali a namiesto upokojenia situácie vyvolali násilnosti, ktoré už nebolo možné zastaviť. Tieto udalosti sú označované ako [[februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]]. Rôzne vrstvy spoločnosti však do revolučných udalostí kráčali s rôznymi požiadavkami. [[Buržoázia]] (asi 4 milióny ľudí, prevažne [[úradník|úradníci]], [[obchodník|obchodníci]] a [[inteligencia]]), požadovala väčšiu politickú moc. Po získaní základných demokratických slobôd nehodlali revolúciu ďalej rozširovať. Naproti tomu [[robotník|robotníci]] (asi 18 miliónov ľudí) bojovali za svoje základné práva ako bol 8 hodinový pracovný čas, vyššie platy a stabilné pracovné miesta. Robotníci boli náchylní k politickej agitácii a boli ochotní svoje práva brániť so zbraňou v ruke.<ref>Orlov, A. S., Georgiev, V. A., Georgieva, N. G., Sivochina, T. A., 2000, Istoria Rossii. Prospekt, Moskva, s. 332</ref> Najväčšiu skupinu nespokojných tvorilo [[roľník|roľníctvo]] (asi 130 miliónov ľudí), ktoré však bolo rozštiepené. Chudobní roľníci požadovali pozemkovú reformu, ktorou chceli prerozdeliť pôdu veľkých statkárov medzi roľníkov, ktorí nemali vlastnú pôdu. Na viacerých miestach sa roľníci pokúšali iba o zavedenie Stolypinových reforiem, teda o možnosť samostatne hospodáriť na vlastnej pôde mimo rozhodovania [[občina (Rusko)|občiny]] a žiadali ukončenie vojny. Samostatnú skupinu tvorilo asi 15 miliónov vojakov, ktorých väčšina žiadala okamžité ukončenie vojny a demokratizáciu armády.
[[Súbor:KérenskiArenggaTropasVísperaOfensivaJunio1917.png|náhľad|left|Kerenskij hovorí k vojakom na fronte, leto 1917. Krach tzv. [[kerenského ofenzíva|kerenského ofenzívy]], v lete výrazne oslabil pozície Dočasnej vlády.]]
 
1 332

úprav