'''Solivar''' je mestská časť krajského mesta [[Prešov]] (mestská časť číslo 5). Nachádza sa v jeho juhovýchodnej časti. Do [[15. februára]] [[1970]] sa vyvíjal ako tri nezávislé obce Soľná Baňa (Solivar<ref>BUTKOVIC, Š. : Dejiny tažby soli v Solivare. Východoslovenské vydavateľstvo, n. p., Prešov: 1978, s. 11, 156 strán</ref>, predtým ešte Sobanya), Soľnohrad (Solivar predtým Toth Sovar) a [[Šváby (Prešov)|Šváby]] (Nemet Sovar)<ref>By Military mapping authority of Austria-Hungary [Public domain], via Wikimedia Commons</ref>, kedy boli zjednotené ako Veľký Solivar s neskorším názvom Solivar. Solivar bol samostatná [[Obec (slovenská správna jednotka)|obec]] ale uznesením rady ONV z [[29. júla]] [[1971]] č.102 bola obec pripojená k mestu Prešov. Má vlastnú históriu spojenú s ťažbou [[chlorid sodný|soli]] v tomto regióne, z čoho vychádza aj jeho pomenovanie ''Solivar''.
== Samospráva ==
Riadok 112:
* od 15. storočia Soovar
*[[1570]] od tohoto roku sa začína objavovať názov Soľná baňa
*[[1571]] začiatok hĺbenia Cisárskej šachty ({{m|155|m}}), ktorú riadil správca kráľovskej koruny, spišský gróf Salm.<ref>http://solnabana.webnode.sk/historia/</ref> Šachta je neskôr volaná Leopold
*[[1572]] začiatok hlbinnej ťažby
*[[1674]] stavba jednopodlažnej barokovej budovy skladu a budovy gápľa, ktorý bol postavený nad šachtou Cisárska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Primátor Prešova Hagyari: O Solivar by sme sa postarali lepšie ako štát|url=https://presov.korzar.sme.sk/c/7060304/primator-presova-hagyari-o-solivar-by-sme-sa-postarali-lepsie-ako-stat.html|vydavateľ=presov.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2019-05-08|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s|dátum vydania=2019-05-07}}</ref>
