Redaktor:Pe3kZA/pieskovisko 5: Rozdiel medzi revíziami

Slovinsko je prímorský štát, nachádzajúci sa v južnej časti strednej [[Stredná Európa|strednej Európy]] na severnej a východnej pologuli. Na juhozápade má prístup k [[Jadranské more|Jadranskému moru]], na západe siaha k [[Alpy|Alpám]] a juhovýchodná časť zasahuje do [[Dináre|Dinárskych vrchov]]. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 3° 13' urazí [[Slnko]] pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 13 minút.

* priemerná nadm. výška: {{Mnm|492}}<ref name="cia"/> (niektoré zdroje uvádzajú {{Mnm|557}}{{#tag:ref||group=pozn|name=slen}})

* najväčšia dĺžka v smere poludníka[[poludník]]a: {{km|248|m}}

* najkratšia šírka v smere [[Rovnobežka (geografia)|rovnobežky]]: {{km|163|m}}

* najkratšia vzdialenosť k [[Jadranské more|moru]]: {{km|0|m}} ([[Jadranské more]])

[[Súbor:Relief map of Slovenia.png|náhľad|300350 px|Reliéf Slovinska]]

Definované sú podľa hlavných reliéfnych jednotiek ([[Alpy]], [[Panónska panva|Panónska nížina]], [[Dináre|Dinárske horyvrchy]]) a podľa klimatických typov (submediteránske (stredomorské), mierne kontinentálne, horské podnebie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wayback Machine | url = https://web.archive.org/web/20060820073301/http://www.zrc-sazu.si/zgds/glasgow/9.pdf | vydavateľ = zrc-sazu.si | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Často sú vzájomne prepletené, preto je komplikované určiť ich presné vymedzenie.

* horské [[Dináre]] na juhujuhovýchode (30 % územia)

* pahorkatinná a rovinatá [[Panónska panva]] na východe (30 % územia)<ref name="adv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geografie Slovinska | url = https://www.adventura.cz/zeme/slovinsko/geografie-slovinska/ | vydavateľ = adventura.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-24 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Priemerná nadmorská výška Slovinska je {{Mnm|492}} (niektoré zdroje uvádzajú {{Mnm|557}}{{#tag:ref||group=pozn|name=slen}}), pričom reliéf krajiny zasahuje od úrovne hladiny [[Jadranské more|Jadranského mora]] v [[Terstský záliv|Terstskom zálive]], po {{mnm|2864}} na vrchole [[Triglav (vrch v Slovinsku)|Triglavu]].<ref name="cia"/> Najvyšší vrch je národným symbolom krajiny, zobrazeným aj v [[Štátny znak Slovinska|znaku]] a na [[Vlajka Slovinska|vlajke Slovinska]].

Na západnú časť Slovinska zasahujú [[Východné Alpy]], presnejšie ich časť [[Južné vápencové Alpy]]. Tie tvoria horstvá [[Vápenec|vápencových]] a [[Dolomit (hornina)|dolomitových]] jednotiek:

V južnej časti zasahujúvystupujú výbežky [[Dináre|Dinárskej sústavy]], kdedo ležiaktorej patria napríklad pohoria [[Javorniki]], [[Gorjanci]] alebo [[Trnovski Gozd]]. Východným smerom vrchoviny ustupujú a striedajú sa pahorkatiny a nížiny. Prakticky na celom území Slovinska sa nachádzajú krasové oblasti, čo dokladá 6 599 registrovaných (z toho 20 prístupných) jaskýň. Najrozšírenejšie sú v Alpách, Dinároch a Krase, v pohorí, podľa ktorého dostali tieto oblasti pomenovanie. Najznámejšími a najnavštevovanejšími sú jaskynné systémy [[Postojnska jama]] a [[Škocjanske jame]].<ref name="adv"/>

Z pohorí v [[Slovinsko|Slovinsku]] výškovo i plošne výrazne dominujú vápencové [[Júlske Alpy]], ktoré tvoria časti Triglav, Škrlatica, Martuljka, Razor-Prisojnik a Jalovec-Mangart. Rovnako ako susedné pohoria [[Karavanky|Karavanke]], [[Kamnicko-Sávske Alpy|Kamniško-Savinjske Alpe]] a [[Pohorje]], sú aj Júlske Alpy súčasťou [[Východné Alpy|Východných Álp]]. V krajine je 34 vrchov, dosahujúcich {{Mnm|2500}} (Slovensko má takých [[Zoznam dvojtisícoviek na Slovensku|vrchov 9]]) a až 352 štítov dosahuje nadmorskú výšku cez 2 000 metrov.{{#tag:ref|Podľa článku Seznam slovenskih dvatisočakovna slovinskej wiki.|group=pozn}} Mimo Álp dominuje južnej časti krajiny {{Mnm|1795}} vysoký [[Snežnik]], ktorý leží v [[Dináre|Dinárskych vrchoch]]. Ostatné horstvá sú výrazne nižšie a menej rozľahlé. Špecifické sú krasové planiny v južnej a juhozápadnej časti Slovinska.

Slovinsko, patriace do [[Alpínske vrásnenie|alpínskej orogenézy]], má zložitú geologickú štruktúru. Na jeho území sa stretávajú tri tektonické [[Tektonická platňa|mikroplatne]], ktorých pohyb vytvára v oblasti časté [[Zemetrasenie|zemetrasenia]]. Zo západu zasahujú mohutné [[Alpy]], z juhovýchodu [[Dinaridy]] a zo severovýchodu [[Panónska panva]].<ref name="seizm">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Seismology | url = http://www.arso.gov.si/en/Seismology/ | vydavateľ = arso.gov.si | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ich vzájomné pôsobenie i tlak vyvolaný protipohybom [[Eurázijská platňa|Eurázijskej]] a [[Africká platňa|Africkej platne]] sú dôvodom skutočnosti, že toto územie patrí k seizmicky aktívnym.{{#tag:ref|Podľa článku Slovenia na anglickej wiki.|group=pozn|name=slen}} Najčastejšie otrasy postihujú alpskú, sávsku a dinársku oblasť, no najničivejšie bývajú otrasy na pobreží. Podľa historických záznamov sa tu vyskytlo viac ako 60 silných zemetrasení.<ref name="seizm"/> Jedno z najničivejších sa vyskytlo v roku [[1667]], kedy bola zničená značná časť terajšieho Slovinska i vtedajšej [[Dubrovnícka republika|Dubrovníckej republiky]].<ref name="adv"/>

V horských oblastiach sa nachádzajú dôležité ložiská rúd, predovšetkým železitých, olovnatých a zinočnatých. Ich ťažba a spracovanie však tvorí zanedbateľnú časť [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. Celá oblasť je známa hojným výskytom minerálnych prameňov.

Kvalitu pôd ovplyvňuje kamenné podložie, čím prevažujú v horských oblastiach kyslé štrkové, piesočnaté a ílovité lesné, málo úrodné pôdy, na ktorých sú lesy a lúky. Kvalitnejšia pôda podhorských oblastí a riečnych nív je využívaná na pestovanie menej náročnénáročných plodinyplodín a pastviny, pri priaznivých klimatických podmienkach sa kvalitnejšie pôdy osádzajú [[Vinič hroznorodý|viničom]] a ovocnými sadmi. Najúrodnejšia pôda a na ňu naviazané poľnohospodárstvo je vo východnej, nížinatej časti Slovinska. Červenkastá a tehlovohnedá, zväčša kamenistá pôda, je typická pre stredomorskú oblasť.{{#tag:ref||group=pozn|name=gsi}}

[[ImageSúbor:Climate types Slovenia 1970-2000.JPG|náhľad|330 px|Klimatické oblasti a klimagrafy]]

Slovinsko má prevažne mierne [[Kontinentálne podnebie|kontinentálne prechodné podnebie]], typické pre [[Stredná Európa|strednú Európu]] a striedajú sa tu štyri [[Ročné obdobie|ročné obdobia]]. Oblasť mierneho klimatického pásma leží v prechodnej oblasti medzi vlhším oceánskym a suchým kontinentálnym podnebím. Klímu v krajine zásadným spôsobom ovplyvňujú blízke [[Alpy]] a [[Atlantický oceán]] so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]], pričom významným faktorom je aj nadmorská výška. Pokým na severozápade krajiny je alpské podnebie s množstvom zrážok, miernym letom a drsnou tuhou zimou, vo východnej časti sú popri chladných zimách už letá horúce a suchšiezrážkovo menej bohaté. Pobrežná oblasť, ovplyvnená blízkym morom, má už [[Subtropické pásmo|subtropické podnebie]] s miernymi zimami a horúcim letom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rýchla navigácia | url = https://oskole.detiamy.sk/clanok/juhovychodna-europa-slovinsko | vydavateľ = oskole.detiamy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-26 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Pre územie Slovinska sú tak charakteristické veľké teplotné rozdiely v rámci roka; pokým priemerná teplota v júli dosahuje 23°C, v januári klesá na –1°C. V [[Jadranské more|jadranskom]] prímorí sa výraznejšie presadzuje vplyv teplotnej zotrvačnosti vodnej masy, čím zimné mesiace na pobreží bývajú výrazneo poznanie teplejšie a daždivejšie, než vo vnútrozemí. Jar prichádza pomerne skoro, jeseň býva prevažne slnečná a teplá až do konca októbra, kedy sa aj teplota vody pohybuje až do 19°C. V tejto najteplejšej časti krajiny dosahujú priemerné teploty v júli 27°C a teplota vody presahuje 23°C. Zrážkovo bohaté bývajú marec a apríl v jarných a október a november v jesenných mesiacoch.

Prevažuje smer vetra od pobrežia do vnútrozemia (južný vietor), pričom aj v tejto časti [[Jadranské more|Jadranu]] sa vyskytuje [[bóra (vietor)|bóra]], silný (severný) vietor, vanúci z pevniny nad more a prinášajúci ochladenie. Dosahuje silu [[orkán]]u a spôsobuje výrazné materiálne škody. Obdobným, no nie tak ničivým je „jugo“, prinášajúci výrazné zrážky a vietor južných smerov. Oteplenie prináša tzv. „zmorac“ a predovšetkým v chladnejšej časti roka vanúci alpský [[Fön (vietor)|fön]], zvyšujúci teplotu najmä v horských oblastiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geografie Slovinska | url = https://www.adventura.cz/zeme/slovinsko/geografie-slovinska/ | vydavateľ = adventura.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-26 | miesto = | jazyk = }}</ref>

Rôznorodé sú i zrážky, ktorých ročné úhrny sa pohybujú od 800 mm vo východne situovaných oblastiach [[Panónska panva|Panónskej panvy]], po cca 2500 mm v horských oblastiach [[Júlske Alpy|Júlskych Álp]]. Množstvo zrážok sa môže medziročne značne líšiť a vyskytujú sa suché a výrazne vlhké periodyperiódy, spôsobujúce rozsiahle povodne.{{#tag:ref||group=pozn|name=gsi}}

[[ImageSúbor:Slovenia Köppen.svg|náhľad|vľavo|300 px|Klimatické oblasti]]

* tundra (ET) v najvyšších polohách hôr

* subpolárna oblasť (Dfc) v horských polohách nad hranicou lesa

* kontinentálna oblasť s miernymi až horúcimi letami a chladnými zimami (Dfb) v pohoriach

* oceánska oblasť (Cfb) na väčšine územia Slovinska

Teplotné extrémy v Slovinsku dosahujú rozpätie takmer 90°C, kedy; minimálna zaznamenaná teplota klesla na stanici [[Komna]] [[9. január]]a [[2009]] na -49,1 °C a teplotné maximum dosiahlo [[8. august]]a [[2013]] v [[Cerklje ob Krki]] 40,8 °C. Najvyšší denný úhrn zrážok bol zaznamenaný v lokalite [[Posočje]], kde ich za 24 hodín spadlo 423 mm.{{#tag:ref||group=pozn|name=gsi}}

[[ImageSúbor:Panorama of Brežice (14147598506).jpg|thumbnáhľad|Východná časť krajiny v údolí Sávy]]

[[ImageSúbor:Rateče view3.jpg|thumbnáhľad|Horské lúky v Reteče]]

Územie Slovinska pokrýva na 58,3% rozlohy lesný porast, čím sa v lesnatosti radí na 3. miesto v [[Európa|Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Forestation and variety of forests | url = https://web.archive.org/web/20090325234109/http://www.zgs.gov.si/eng/slovenian-forests/forests-in-slovenia/forestation-and-variety-of-forests/index.html | vydavateľ = zgs.gov.si | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Lesy tak tvoria významný prírodný zdroj, no ťažba dreva je napriek tomu minimálna. Pokým vo vyšších polohách hôr je zastúpený najmä [[Smrek obyčajný|smrek]], [[Jedľa biela|jedľa]] a [[Borovica lesná|borovica]], v nižších polohách rastú zmiešané lesy s výrazným zastúpením [[Buk lesný|buka]] a duba[[dub]]a. Bežným stromom v krajine je [[lipa]], ktorá je jedným zo symbolov Slovinska. Pobrežné oblasti majú sčasti stredomorskú vegetáciu. Vápencové náhorné planiny Krasu pokrývajú najmä borovicové lesy, hoci lesnatosť tohto územia je len okolo 30%. Horná hranica lesa v Slovinsku siaha do výšky 1 700 až {{Mnm|1800}}{{#tag:ref||group=pozn|name=slen}}

Rastlinstvo okrem [[Nadmorská výška|nadmorskej výšky]] významne ovplyvňuje podložie, na ktorom rastie. Určité rastlinné spoločenstvá sú tak priamo viazané na určité zloženie pôdy, z ktorej čerpajú látky, potrebné na svoj rast. S výnimkou najvyšších častí horských hrebeňov a mimoriadne vlhkých lokalít poskytuje tunajšie prostredie vhodné podmienky na rast vegetácie. Popri drevinách sú rozšírené kroviny, zaberajúce oblasti popri vodných tokoch, opustené pastviny i lúky a to od nížin až po vysokohorské polohy, kde prevládajú nízke porasty odolnej [[Borovica horská|borovice horskej]] (kosodreviny). Vyššie ležia už len prírodné horské lúky bez vyššej vegetácie, porastené trávou, skalnaté oblasti už len machom a lišajníkmi. Nížinné lúky, nachádzajúce sa na kyslých pôdach či v záplavových oblastiach, bývajú obhospodarované a využívané na výrobu sena či pastvu. Vlhké rovinaté prostredie vyšších polôh vytvorili vhodné podmienky na rast rašelinovej vegetácie, ktorú tvoria kríky, byliny a machy. Najmä v horstvách Pokljuka a Jelovica vznikli a rozšírili sa rašeliniská.

[[ImageSúbor:MC Steinbock.jpg|thumbnáhľad|Kozorožec alpský obýva najvyššie polohy Álp]]

[[ImageSúbor:Myocastor coypus 02.jpg|thumbnáhľad|Nutria pri rieke Ľubľanica]]

[[ImageSúbor:Lipica horses (7198987762).jpg|thumbnáhľad|Chov lipicanov]]

Chránené územia Slovinska zahŕňajú jeden [[národný park]] (''{{V jazyku|slv|narodni park}}''), tri regionálne parky (''{{V jazyku|slv|regijski park}}'') a 44 prírodných parkov (''{{V jazyku|slv|krajinski park}}''). [[Prírodná rezervácia|Prírodných rezervácii]] (''{{V jazyku|slv|naravni rezervat}}'') je 52 a [[Prírodná pamiatka|prírodných pamiatok]] (''{{V jazyku|slv|naravni spomenik}}'') 1217.<ref name="np">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.arhiv.mop.gov.si/fileadmin/mop.gov.si/pageuploads/publikacije/drugo/zavarovana_obmocja.pdf | vydavateľ = arhiv.mop.gov.si | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pokrývajú asi 12,5% slovinského územia, no ďalších približne 25% územia zaberajú chránené vtáčie územia [[Natura 2000]], ktorých je 286.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About Natura 2000 | url = https://web.archive.org/web/20110818164256/http://www.natura2000.gov.si/index.php?id=18&L=1 | vydavateľ = natura2000.gov.si | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>

* [[Dravinja]] – {{Km|73|m|w}}, povodie 817 km²{{#tag:ref|Podľa článku Seznam rek v Sloveniji na slovinskej wiki.|group=pozn}}

[[ImageSúbor:Lake Bohinj.jpg|náhľad|Bohinjsko jezero]]

Vodné plochy sú zastúpené od jazier lužných lesov v povodí veľkých riek v severovýchodnej časti, cez krasové jazerá až po vysokohorské plesá ľadovcového pôvodu v [[Júlske Alpy|Júlskych Alpách]]. Vrátane umelo vytvorených vodných plôch ich je v Slovinsku celkovo 321. Rozlohou najväčšímnajväčšími jesú [[Ptujsko jezero]] (346 ha) a [[Bohinjsko jezero]] (318 ha), hoci v čase záplav je najrozlahlejšímnajrozľahlejším [[Cerknické jezero]], dosahujúce dočasne vodnú plochu až 2500 ha. To však v letných na zrážky chudobných mesiacoch takmer vysychá a zaberá len zlomok tejto plochy.{{#tag:ref|Podľa článku Seznam jezer v Sloveniji na slovinskej wiki.|group=pozn}}

[[ImageSúbor:Piran Stadtpanorama.jpg|thumbnáhľad|Piran]]

Rozmanitosť slovinskej prírody predurčuje túto neveľkú krajinu byť turisticky atraktívnou a vyhľadávanou. Na severozápade dominujú [[Júlske Alpy]] s vysokohorským rázom, juhozápad je typicky stredomorský, severovýchod sa zvažuje do rovinatej [[Panónska panva|Panónie]] a juhovýchodu dominujú výbežky [[Dináre|Dinárskych vrchov]] s hornatinami i krasovými planinami. Kultúra a architektúra sa mení podľa historickej prináležitosti, nakoľko Slovinsko tvoria 4 historické kraje (Kraňsko, Korutánsko, Štajersko a Prímorie), charakteristické svojou jedinečnosťou. Neveľká krajina tak má vysoké hory, pohoria i nížiny a nechýba morské pobrežie, jaskyne a krasové územia s hlbokými kaňonmi a divokou, málo poznačenou prírodou.{{#tag:ref|Podľa článku Tourism in Slovenia na anglickej wiki.|group=pozn|name=tins}}

V roku [[2018]] absolvovali turisti v Slovinsku 15,7 milióna prenocovaní, ktoré vykonalo 5,933 mil. turistov, z toho 4,425 milióna návštevníkov bolo zo zahraničia. Príjem z cestovného ruchu tvorí významnú časť HDP. Medzi najatraktívnejšie ciele turistov patrí [[Ľubľana]], [[Júlske Alpy]] s jazerom[[Bledské Bledjazero|Bledským jazerom]] a údolím Soča, [[Triglavský národný park]] s [[Triglav (vrch v Slovinsku)|najvyšším vrchom krajiny]], krasová plošina či jaskyňa [[Postojnska jama]]. Pobrežiu [[Jadranské more|Jadranského mora]] dominuje historické gotické mesto [[Piran]], typicky stredomorská [[Izola]] či prístavný [[Koper]]. Vnútrozemie zaujme kuchyňou, vínom i kúpeľmi a najpopulárnejšími lokalitami sú [[Maribor]], [[Ptuj]], [[Škofja Loka]], Štanjel, Vipavski Križ, Šmartno a iné.{{#tag:ref||group=pozn|name=tins}}

[[ImageSúbor:Motorways-SLO-map 2018.jpg|thumbnáhľad|Sieť diaľnic]]

[[Slovinsko]], ležiace na rozhraní [[Balkánsky polostrov|Balkánu]], [[Stredná Európa|Strednej]] a [[Západná Európa|Západnej Európy]], malo už počas éry [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] veľký dopravný význam. Územím viedli dôležité cesty (medzi nimi slávna [[Jantárová cesta (história)|Jantárová cesta]]), po ktorých smerovali obchodníci i vojaci a prepravovali sa zásoby do provincii [[Panónia (rímska provincia)|Panónia]], [[Norikum]] a [[Dalmácia]]. V súčasnosti vedú krajinou dva hlavné európske dopravné koridory; prvý vedie západo-východným smerom v trase [[Terst]] – [[Ľubľana]] – [[Budapešť]], druhý v severo-južnom smere v trase [[Salzburg]] – [[Ľubľana]] – [[Záhreb]].{{#tag:ref|Podľa článku Transport in Slovenia na anglickej wiki.|group=pozn}} Významným je tiež koridor [[Graz]] – [[Maribor]] – [[Záhreb]], ktorý je mimo tranzitnej nákladnej dopravy dôležitou cestou pre dovolenkárov, smerujúcich zo strednej a západnej Európy do [[Dalmácia|Dalmácie]]. Medzi najdôležitejšie dopravné tepny tak patria tzv. [[Európska cesta|európske cesty]] s medzinárodným významom, ktorými prechádza väčšina tranzitu. Celková cestná sieť v Slovinsku dosahuje 38 985 km, z toho je 769 km rýchlostných ciest (sav v roku 2012).<ref name="cia"/>

[[ImageSúbor:RazcepMalence.JPG|thumbnáhľad|350 px|Križovatka A1 a A2 Malence pri Ľubľane]]

[[ImageSúbor:Railway map of Slovenia.png|thumbnáhľad|Železničná sieť Slovinska]]

V krajine je 16 letísk, z ktorých je 9 s nespevnenou dráhou. DominujeZ hľadiska prepravy dominuje medzinárodné letisko [[Letisko Joža Pučnika Ľubľana|Joža Pučnika]] pri Ľubľane, ktoré v roku [[2019]] odbavilo cca 31,5 tisíc letov a viac ako 1,72 mil. cestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1.72 million passengers and infrastructure investments in 2019 | url = https://www.fraport-slovenija.si/en/press/7924 | vydavateľ = fraport-slovenija.si | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzinárodné sú ešte letiská v [[Maribor]]e a v [[Portorož]]i, slúžiace najmä doprave turistov na jadranské pobrežie. Vnútroštátna letecká doprava je vzhľadom na rozlohu krajiny a existujúcu diaľničnú sieť využívaná minimálne.

Slovinsko je územno-správne rozdelené na 12 (štatistických) regiónov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.stat.si/statweb/File/DocSysFile/8941 | vydavateľ = stat.si | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>, ktoré sa členia na 212 [[obec (Slovinsko)|občín]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SURS - Slovenske regije in občine v številkah | url = https://www.stat.si/obcine/ | vydavateľ = stat.si | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>. V krajine je 68 miest a celkovo 6035 osádsídiel (naselje).

[[Kategória:Slovinsko]]-->