Peter Ratkoš: Rozdiel medzi revíziami

Peter Ratkoš sa narodil 22. júla 1921 v obci [[Východná (obec)|Východná]] v chudobnej rodine maloroľníka Martina Ratkoša a jeho manželky Zuzany, rod. Užíkovej. Študoval na gymnáziách v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom svätomSvätom Mikuláši]], a [[Ružomberok|Ružomberku]] a na [[Prvé slovenské patronátne gymnáziá#Slovenské katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom|Slovenskom katolíckom gymnáziu]] v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]].<ref name="SBS" /> Jeho otec zomrel krátko po návrate z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Vyrastal tak ako polosirota vo finančne skromných pomeroch. Spolu s matkou a so sestrou zápasili s existenčnými problémami v časoch [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|hospodárskej krízy]]. Zrejme aj preto sa sám neskôr označoval za ''„dedinského proletára“'' z [[Horný Liptov|Horného Liptova]].<ref name="Polisensky297">{{Harvbz|Polišenský|2001|St=297}}.</ref>{{#tag:ref|Profesor Polišenský vo svojich spomienkach okrem iného ešte uvádza, že Peter Ratkoš pochádzal z protestantskej rodiny, čo však nie je správne, pretože pochádzal z katolíckej rodiny a bol aj pokrstený (pozn. autora).|group=pozn}}

V rokoch 1941{{--}}1945 študoval v odboreodbor dejepis a slovenský jazyk na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave]] (FK SU; od roku 1954 [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]], FF UK). Počas pôsobenia na mieste vedeckého asistenta v Historickom seminári FF SU v Bratislave (1945{{--}}1950) vydal monografiu zaoberajúcu sa problematikeproblematikou [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizácie]] [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], ''Sv. Cyril a Metod'' (1947),<ref>{{Citácia Harvard

}}</ref> V týchto prácach prejavil o. i. záujem o [[Toponomastika|toponomastiku]] a pramennú analýzu [[Listina|listín]]. Z generačného hľadiska tak patrí do prvej generácie seminaristov Daniela Rapanta zo 40. rokov ([[František Bokes]], [[Belo Polla]], [[Ondrej Richard Halaga]] a ďi.).<ref>{{Harvbz|Ducháček|2014|St=434}}</ref>

}}. Do vyhľadávača zadaj „Peter Ratkoš“.</ref> VVo jehosvojej rigoróznej práci, ''Dejiny hornoliptovského baníctva'', rozvinul tému regionálnej histórie baníctva v [[Stredovek|stredoveku]] a [[Raný novovek|ranom novoveku]], ku ktorej sa neskôr vrátil.

Jeho vedeckú prácu možno celkovo rozdeliť na tri etapy, ohraničené rokmi 1945{{--}}1947 (veľkomoravská problematika, regionálne dejiny Liptova), 1949{{--}}1956 (ranostredoveké slovenské dejiny, sústredenie na otázky genézy [[Feudalizmus|feudalizmu]]) a 1956{{--}}1987 (návrat k veľkomoravskej problematike, začleňovanie Slovenska do Uhorska a vývoj do 13. storočia, [[Banícke povstanie|banícke povstanie rokov 1525{{--}}1526]], osmanská expanzia v rokoch 1526{{--}}1532).{{#tag:ref|Periodizácia približne podľa: {{Harvbz|Marsina|1981|St=615}}. U R. Marsinu vymedzené rokmi 1944{{--}}1947 (veľkomoravská problematika a problematika rodného kraja), 1949{{--}}1956 (rozšírenie záujmu na celoslovenskú problematiku) a od roku 1956 (problematika baníckeho povstania rokov 1525{{--}}1526 a návrat k veľkomoravskej problematike).|group=pozn}} V rokoch 1945{{--}}1948 sa venoval výskumu histórie Veľkej Moravy a regionálnym dejinám rodného kraja, Liptova, s chronologickým vymedzením na stredovek až raný novovek. V rokoch 1949{{--}}1956 už rozšíril svoj záujem na celoslovenskú problematiku. NarozdielNa rozdiel od svojho niekdajšieho školiteľa, D. Rapanta,{{#tag:ref|D. Rapant bol neskôr pre svoj protimarxistický postoj prepustený. Ako jediný profesor sa odvážil oponovať a podľa spomienok R. Marsinu na jednom školení údajne vyhlásil, že tiež študoval marxizmus, pričom dodal: ''„Uisťujem vás, že keby som na tom marxizme niečo našiel, aj ja by som sa stal marxistom.“''<ref>{{Harvbz|Sokolovič|2011|Sst=82-83}}</ref>|group=pozn}} si Ratkoš osvojil zásady [[Historický materializmus|historického materializmu]] a [[Marxizmus|marxistickej ideológie]] sovietskeho typu. V tomto duchu teoreticky vymedzil svoje práce najmä na genézu feudalizmu a [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]]. Ako na margo tejto doby uvádza jeho kolega [[Richard Marsina]]:<ref>Citované podľa: {{Harvbz|Bobák|2003|St=13}}</ref>

Napriek tomu, že Ratkošove práce spĺňali tieto kritériá a navyše bol jediným členom [[Komunistická strana Slovenska (1948)|Komunistickej strany Slovenska]] zo štyroch asistentov v seminári,<ref>{{Harvbz|Sokolovič|2011|St=82}}</ref> nebolo mu umožnené naďalej pôsobiť na univerzite, ako plánoval. Namiesto toho získal miesto nav Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a umení (HÚ SAVU; od roku 1953 [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied]], HÚ SAV), o ktoré nemal záujem. Pôvodne sa s ním rátalo ako s administratívnym riaditeľom HÚ SAVU, čomu alevšak prekážala skutočnosť, že bol v kádrových posudkoch z univerzity vedený ako klerikál a bývalý člen [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]]. NakoľkoKeďže akadémiaAkadémia nemala pedagogické úlohy, vďaka čomu bola aj menej prísne sledovaná štátnymi orgánmi,<ref>{{Harvbz|Hudek|2010|Sst=97-98}}</ref> Ratkoš po získaní doktorátu a absolvovaní študijného výskumného pobytu v [[Maďarská ľudová republika|Maďarsku]] (1948{{--}}1949) nastúpil v roku 1950 na miesto vedeckého pracovníka HÚ SAVU.<ref name=SBS/>

Biľag „klerikála“ a bývalého „[[Hlinkova slovenská ľudová strana|ľudáka]]“ ho alevšak neopustil. V septembri 1954 sa podrobil výsluchu, vedenomvedenému riaditeľom HÚ SAV [[Ľudovít Holotík|Ľudovítom Holotíkom]], ohľadne jehosvojich údajných stykov s bývalými ľudákmi, sympatií s katolicizmom a ''„podvratnej politickej práce“'' v jeho rodnej dedine, Východnej. Bol prísne pokarhaný a vyzvaný, aby sa oslobodil od zvyškov ľudáctva a [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]]. Štátne orgány Ratkoša pozbavili Ratkoša všetkých funkcií a poslali na platenú dovolenku, vzápätí bol však ústavom vyžiadaný späť, nakoľkokeďže išlo o najlepšieho [[Medievalistika|medievalistu]]. Táto udalosť sa zrejme podpísala na jeho psychickom zdraví – vyvinuli sa u neho paranoidné stavy (podozrieval kolegov zo špehovania).<ref>{{Harvbz|Hudek|2010|Sst=100-101}}</ref> Navyše zhoršenie zdravotného stavu vo veku 29 rokov mu znemožniliznemožnilo intenzívnejšiu činnosť.<ref name=Havrila112>{{Harvbz|Havrila|2009|St=112}}</ref>

}}</ref> Ratkoš interpretoval banícke povstanie interpretoval ako slovenskú ranoburžoáznu revolúciu, náprotivok [[Nemecká sedliacka vojna|nemeckej sedliackej vojny]] (1524{{--}}1525/1526) a českého husitského hnutia (15. storočiestor.). Ako poznamenáva poľský historik Maciej Górny, ''„ešte aj pred rokom 1989 bolo pre profesionálov zjavné, že autor tohto ‚objavu‘ voľne narábal s faktami“faktmi“''.<ref>Citované podľa: {{Harvbz|Górny|2011|St=252}}</ref>

Popri ranostredovekej problematike sa Ratkoš v tretej etape svojho pôsobenia venoval aj niektorým témam z ranonovovekých slovenských dejín. Kritike podrobil staršie závery týkajúce sa expanzie [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na územie Slovenska, ktorú do slovenskej historiografie uviedol [[Víťazoslav Sasinek]] štúdiou ''Turci na Slovensku'' (1877). Ratkoš využil nové pramene a v štúdii „Slovensko''Slovensko za osmanskej expanzie v rokoch 1526{{--}}1532“1532'' (1967)<ref>{{Citácia Harvard

}}</ref> podal komplexný nový pohľad na túto problematiku. Vo vedeckom článku „Počiatky''Počiatky'' ''novokrstenectva na Slovensku“Slovensku'' (1957)<ref>{{Citácia Harvard

}}</ref> sa venoval dovtedy v historiografii zanedbaným dejinám [[Anabaptizmus|anabaptizmu]] na Slovensku. Ako prvý slovenský historik vyložil problematiku husitského hnutia na území Slovenska z marxistického hľadiska a podľa vzoru českých marxistických historikov uviedol do slovenskej historiografie kult husitov a [[Husitstvo|husitizmu]].<ref>{{Harvbz|Havrila|2009|St=114}}</ref> Ratkoš publikoval celkom vyše 50 odborných a vedeckých štúdií, z ktorých viaceré boli publikovanévyšli aj v Maďarsku, [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západnom]] a [[Nemecká demokratická republika|Východnom Nemecku]], [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] a v [[Juhoslávia|Juhoslávii]].<ref>{{Citácia Harvard

V rámci svojej pedagogickej činnosti externe prednášal staršie slovenské dejiny (najmä hospodárske) na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej]] fakulte a FF UK v Bratislave,<ref name=Marsina616>{{Harvbz|Marsina|1981|St=616}}</ref> ako aj na katedrách iných vysokých škôl.<ref name=Horvath664/> Ako školiteľ viedol početných interných i externých ašpirantov HÚ SAV. Pôsobil v Československočeskoslovensko-poľskej a československo-juhoslovanskej historickej komisiekomisii.<ref name=Marsina616/>

Vedeckoorganizačnú činnosť vykonával nielen na poli histórie, ale aj na úseku archívnictva, ochrany pamiatok a múzejníctva. Úzko spolupracoval so Slovenskou archívnou komisiou (1951{{--}}1954), bol aktívnym členom Slovenskej vedeckej archívnej rady (1954{{--}}1968) a podieľal sa na činnosti československo-maďarskej reštitučnej komisie (1958{{--}}1960). Prispel k záchrane viacerých [[Archívny fond|archívnych fondov]] a jednotlivín protipred scudzeniuscudzením, krádežiamkrádežami či znehodnoteniuznehodnotením. Išlo najmä o rodové archívy z [[Rakovo|Rakova]] (Benický), [[Krasňany (okres Žilina)|Krasňan]] (Pongrác), [[Červený Kameň (hrad)|Červeného Kameňa]] ([[Pálfiovci|Pálfi]]), [[Uhrovec|Uhrovca]] (Zai) či zo Springerovskéhospringerovského panstva [[Bučany]] (Medňanský, Fould). Podieľal sa tiežaj na záchrane archívnych fondov magistrátu [[Kežmarok|Kežmarku]], [[Boca|Boce]], kapitulského archívu a knižnice v [[Bratislava|Bratislave]], [[Strana Slovenskej národnej jednoty|Strany Slovenskejslovenskej národnej jednoty]] v [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] (1939{{--}}1944) a pod.<ref name=Kartous>{{Harvbz|Kartous|1986|St=195}}</ref> Od jej založenia, bol stálym predsedom komisie pre historickú archeológiu a dlhoročným členom Slovenskej vedeckej archívnej rady. Taktiež pôsobil v redakčných radách viacerých odborných periodík, vo vedeckých radách niekoľkých múzeí a v edičných radách vydavateľstiev. Vykonával aj expertíznu a posudkovú činnosť pre mimoústavné inštitúcie a kultúrne orgány.<ref name=Horvath664/>

Ratkoš vyvíjal tiežaj popularizačnú činnosť. Prispieval do viacerých novín a časopisov určených pre širokú verejnosť (''[[Pamiatky a múzeá]]'', ''[[Vlastivedný časopis]]'', ''[[Príroda a spoločnosť]]'', ''[[Naša veda]]'', ''[[Slovensko (časopis 1977)|Slovensko]]'', ''[[Nové slovo]]'', ''[[Kultúrny život (časopis)|Kultúrny život]]'' aďa i.).<ref>{{Harvbz|Horváth|1987|St=663}}</ref> Jeho ''Veľkomoravské legendy a povesti'' (1977)<ref>{{Citácia Harvard

}}. Publikované posmrtne.</ref> v ktorom sa snažil podať v ucelenej podobe podať svoje poznatky a pohľady na túto dejinnú etapu, nedožil sa však už jeho korektúr ani vydania.<ref name=Havrila113>{{Harvbz|Havrila|2009|St=113}}</ref>

Za svoje pôsobenie v slovenskej historickej vede bol viacnásobne ocenený. Získal bronzový odznak [[Brigáda socialistickej práce|Brigády socialistickej práce]]<ref name=Marsina616/><ref name=Horvath664/> a na jubilejnom slávnostnom zasadnutí 1.{{--}}2. septembra 1978 v Smoleniciach mu Predsedníctvo SAV udelilo Zlatú pamätnú medailu pri príležitosti 25. výročia založenia SAV.<ref name=Havrila113/> V roku 1979 získal rezortné vyznamenanie Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky – pamätnú KrižkovúKrižkovu medailu.<ref name=Kartous/> V roku 1981, pri príležitosti 60. narodenín, mu bola udelená Zlatá plaketa Ľudovíta Štúra „Za zásluhy v spoločenských vedách“.<ref name=SBS/><ref name=Havrila113/> Ako poznamenáva Peter Kartous, vo svojej kariére sa Ratkoš riadil heslom: ''„Pre historika niet krajšieho cieľa, ako byť historikom života, historikom skutočnej, nevymyslenej spoločnosti.“''<ref>Citované podľa: {{Harvbz|Kartous|1986|St=195}}</ref>

Peter Ratkoš sa zosobášil s Oľgou, rod. Porubskou, s ktorou sa zoznámil ešte počas štúdia na Slovenskom katolíckom gymnáziu v Kláštore pod Znievom.<ref>{{Harvbz|Polišenský|2001|St=297}}</ref> Spolu mali tri deti – dcéru Oľgu, vyd. Sitárovú, narodenú v roku 1948, synov Petra Ratkoša, narodeného o desať rokov neskôr, a Vladimíra, ktorý však zomrel ako 5 -mesačný. Oľga vyštudovala architektúru, zatiaľ čo Peter sa stal elektroinžinierom.<ref name=SBS/>

Peter Ratkoš už od svojich 29 rokov zápasil s chorobou, ku ktorej sa pridali psychické komplikácie spôsobené spomínaným výsluchom v roku 1954. Postupne mu boli amputované obeobidve nohy a ostal tak imobilný. Zomrel náhle, 1. septembra 1987 v Bratislave a bol pochovaný na [[Cintorín Slávičie údolie|Cintoríne Slávičie údolie]].<ref>{{Citácia Harvard

* ''Bratislavský hrad'' (Bratislava, 1960); spoluautori: [[Belo Polla]], [[Ján Lichner]], [[Tatiana Štefanovičová]]

* ''Dejiny Slovenska'' 1. (Bratislava, 1961)

* ''Dejiny Československa.'' spoluatori(Bratislava 1970); spoluautori: [[Jozef Butvin]], [[Miroslav Kropilák]] (SPN, Bratislava 1970)

* ''Naše dejiny v prameňoch'' (Bratislava SPN, 1971); spoluatorispoluautori: Jozef Butvin, Miroslav Kropilák

* ''Dejiny Slovenska I''. (Bratislava, 1986)

* ''Husitské revolučné hnutie a Slovensko.'' In: Mezinárodní ohlas husitství. S. 27–5027 – 50. (Praha 1958)

* ''Veľká Morava a činnosť Konštantína a Metoda''. In: Veľká Morava a naša doba. sS. 13{{--}}56. (Bratislava 1963)

* ''Vznik mesta a hradu Kežmarok''. Československý časopis historický, rroč. 13, č. 4 (Bratislava 1965)

* ''Otázky vývoja slovenskej národnosti do začiatku 17. storočia''. [[Historický časopis]] 20, s. 19{{--}}64. (Bratislava – 1972)

* ''Kontinuita slovenského osídlenia v 9. -- 11. storočí''. In: Historické štúdie XXVII/2. Slovenský ľud po rozpade Veľkomoravskej ríše. sS. 83{{--}}92. (Bratislava 1984)