Obdobie jari a jesene: Rozdiel medzi revíziami

'''Obdobie jari a jesene''' alebo '''obdobie jarí a jesení''' alebo '''Od jari do jesene''' ([[Čínština|čín]]. {{zh|春秋時代}}, {{py|Chūnqiū Shídài}}, v slov. prepise ''Čchun-čchiou šiš'-taj'') je časový úsek histórie [[Čína|Číny]] v období medzi [[722 pred Kr.|722]] a [[481 pred Kr.]]. Názov obdobia je odvodený z názvu diela ''[[Anály jari a jesene]]'', kroniky tohto obdobia, ktorej autorstvo sa tradične pripisuje [[Konfucius|Konfuciovi]]. Obdobie sa sčasti prekrýva s vymedzením [[Východná dynastia Čou|východnej dynastie Čou]] ([[770 pred Kr.|770]]{{--}}[[256 pred Kr.]]).

Obdobie dynastie východných Čou sa delí na dve obdobia: obdobie jari a jesene (722-453 pred Kr.) a [[Obdobie bojujúcich štátov|obdobia bojujúcich štátov]] (453-221 pred Kr.). Po tom, ako bolo hlavné mesto [[dynastia Čou|dynastie Čou]] obsadené barbarmi, utiekol korunný princ Ťi I-ťiou na východ, kde sa mu s pomocou panovníkov z [[Ťin]], Čeng a Čchi podarilo vybudovať nové hlavné mesto pri dnešnom [[Luo-jang]]u v údolí [[Chuang-che]]. Čouská šľachta nemala na východe silnú pozíciu a jej moc sa obmedzovala na malé územie okolo hlavného mesta. Čouovia už nikdy nezískali povodnúpôvodnú autoritu, a hoci aj naďalej ostávali formálnymi vládcami, reálnu moc nemali.

Počas Obdobia jari a jesene teda došlo k decentralizácii moci. Bolo plné bitiek, vojen a vzájomného obsadzovania medzi 170 štátikmi v oblasti. Vojna bola hybným momentom – vojny sa viedli krátke a krvavé, útoky mali podobu vpádu na územie iného štátu. Šľachta bojovala na vozoch a pešiaci sa rekrutovali spomedzi obyčajného obyvateľstva. Boj bol vedený gentlemansky – aristokrati sa navzájom poznali z audiencií, bolo neslušné zajať niekoho s vyšším postavením, vozy boli nízkej kvality, často zapadli a s ich vyťahovaním pomáhali aj nepriatelskínepriateľskí vojaci.