Hongkong: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{
::''O rovnomennom ostrove pozri [[Hongkong (ostrov)]].''
{{Infobox štát
| Celý názov = Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Hongkong
Řádek 60 ⟶ 61:
}}
'''Hongkong''',
==Názvy ==
Slovenský krátky tvar:
*V súčasnosti je jediný záväzný a oficiálny slovenský názov '''Hongkong'''. Príslušné prídavné meno je ''hongkonský'' (a obyvateľské meno potom samozrejme znie ''Hongkončan''), staršie (do konca 60. rokov 20. stor.) niekedy aj ''hongkongský''. V súčasnosti je tvar hongkongský nespisovný.
*Starší oficiálny slovenský názov (do konca 60. rokov 20. stor.) bol občas aj '''Honkong'''. Príslušné prídavné meno bolo ''honkongský''.
*Nespisovný tvar je ''Hong Kong''; zodpovedá anglickému názvu.
*Nespisovné sú aj tvary ''Hong-Kong'' a ''Hong-kong'' (prídavné meno: ''hong-kongský''), tieto sa však zhruba do 50. rokov 20. storočia v niektorých zdrojoch považovali za správne.
Slovenský dlhý tvar v súčasnosti znie '''Osobitná administratívna oblasť Čínskej ľudovej republiky Hongkong''' alebo skrátene ''Osobitná administratívna oblasť Hongkong'' (pozri poznámku nižšie). Podľa Základného zákona Hongkongu je krátky tvar (v slovenskej podobe) '''Honkong, Čína'''.
Poznámka: Treba poznamenať, že v mnohých textoch sa slovné spojenie "osobitná administratívna oblasť" nesprávne uvádza v rôznych iných podobách, napr.
Základ ekonomiky Hongkongu tvorí zahraničný obchod, valutovo-finančné operácie, elektronický, spracovateľský, ľahký a textilný priemysel, ktorý pracuje predovšetkým na [[export]]. Je tu veľký námorný prístav a uzlové letisko. Dynamika rozvoja všetkých stránok života umožnila priradiť Hongkong k tzv. [[Ázijské tigre|mladým tigrom Ázie]], ktoré sa podľa základných parametrov činnosti približujú k rozvinutým krajinám, ktoré majú vysokú životnú úroveň obyvateľstva.▼
Anglický krátky tvar znie ''Hong Kong'', staršie aj ''Hong-Kong''. Anglický dlhý tvar znie v súčasnosti znie: ''Hong Kong Special Administrative Region of the People's Republic of China'' (norma ISO uvádza tvar: ''Hong Kong Special Administrative Region of China'') alebo skrátene ''Hong Kong Special Administrative Region'' (skratka HKSAR). Podľa Základného zákona Hongkongu je krátky tvar ''Hong Kong, China''.
Čínsky krátky tvar znie 香港 – slovenský prepis: Siang-kang - [[pchin-jin]]: Xiānggǎng - yaleský prepis [[kantónčina|kantónčiny]]: Hēung góng - kantónska výslovnosť (vyjadrená znakmi pre slovenského čitateľa): [höön kón<sup>g</sup>]. Doslovný význam tohto čínskeho názvu je "voňavý prístav". Čínsky dlhý tvar znie 中華人民共和國香港特別行政區 - slovenský prepis:
==Časti ==
Hongkong sa delí na tri časti (tu zoradené pri pohľade z juhu na sever):
* ostrov [[Hongkong (ostrov)|Hongkong]]
* polostrov [[Kowloon]] (Ťiou-lung) v užšom zmysle (= územie Kawloon; t.j. časť pevniny priľahlá ostrovu Hongkong)
* [[Nové teritóriá]] (t.j. časť pevniny severne od polostrova Kowloon v užšom zmysle + asi 235 ostrovov, z ktorých najväčšie sú [[Lantau]] a [[Lamma]])
Polostrov [[Kawloon]] (Ťiou-lung) v širšom zmysle je celá Osobitná administratívna oblasť ČĽR Hongkong okrem ostrovov, čiže pevninská časť Nových teritórií + polostrov Kawloon v užšom zmysle.<ref>Hongkong. In: [[Encyclopaedia Beliana]]</ref><ref>Hongkong. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]]</ref><ref>https://www.britannica.com/place/Kowloon-Peninsula</ref>
==Dejiny==
{{bez zdroja}}
Podľa [[Archeológia|archeologických]] výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5 000 rokmi. Dokazujú to rôzne [[neolit]]ické artefakty a kamenné gravúry. Počas vlády dynastie [[Chan (dynastia)|Chan]] (206 pred Kr. po 260 pred Kr.) bolo územie Hongkongu osídlené [[Číňania|Číňanmi]]. Počas vlády dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] (618 – 907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie [[Jüan (dynastia)|Jüan]] (1261 – 1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom [[perlorodka|perlorodiek]].
Väčšie osídlenie pobrežia Južnej Číny je známe z moreplavby portugalského moreplavca [[Fernão Pires de Andrade|Fernaa Piresa de Andrade]] z roku 1517. V roku 1699 prostredníctvom [[Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]] na územie Číny prišli Briti, ktorí výrazne ovplyvnili nasledujúce dejiny mesta. Po začatí dovozu [[Ópium|ópia]], ktoré viedlo k [[Ópiové vojny|prvej ópiovej vojne]] a po nasledovnom obsadení hongkonského teritória Britmi v roku 1841 sa v roku 1843 Hongkong stal oficiálnou britskou kolóniou. Britské kráľovstvo si z vojenských strategických dôvodov a z dôvodov zabezpečenia obyvateľstva kolónie pitnou vodou v roku 1898 od Číny na 99 rokov prenajalo 235 ostrovov a ďalšie časti položené severne (tzv. New Territories). Vďaka liberalizácii obchodu, presadenej po prvej ópiovej vojne, sa z Hongkongu vyvinula významná liberálna zóna pre obchod vo [[Východná Ázia|Východnej Ázii]]. Medzi rokmi 1851 – 1931 sa počet obyvateľov zvýšil z 33 000 na 879 000, z čoho 95 % tvorili Číňania.
Krátko po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému [[Japonsko|Japonsku]]. Po vojne bolo mesto z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]] sa zo [[Šanghaj]]a do Hongkongu presťahovalo veľa podnikov. Po zrušení ekonomického embarga zo začiatku 50. rokov sa z Hongkongu stala jedna z navyspelejších ekonomík sveta. V 80. rokoch 20. storočia čínsky vodca [[Teng Siao-pching]] predstavil pre Hongkong doktrínu ''[[Jedna krajina, dva systémy]]'', ktorá umožnila deklaráciu medzi Čínskou ľudovou republikou a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] z [[19. decembra]] [[1984]], podľa ktorej sa 1. júla 1997 z Hongkongu stala osobitná administratívna oblasť (angl. ''Special Administrative Region (SAR)'') Číny.
V roku 1997 zasiahla Hongkong [[Ázijská finančná kríza]], ktorá zastavila hospodársky rast mesta. V tom istom roku zasiahla mesto epidémia vtáčej chrípky. Epidémia [[SARS]] roku 2003 paralyzovala život v meste a zanechala za sebou 299 obetí. Život pod čínskou správou sprevádza množstvo protestov. Snaha vlády o tajné presadenie zákonom proti rozvracaniu viedla roku 2003 k masovým protestom, ktoré napokon priniesli rezignáciu prvého miestneho predsedu vlády, [[Tung Chee-hwa]].
Řádek 78 ⟶ 97:
V októbri 2018 boli v Hongkongu otvorené dva veľké infraštruktúrne projekty, ktoré spájajú mesto s Čínou: [[vysokorýchlostná železnica]] a [[Most Hongkong – Ču-chaj – Macao|most do Macaa a Ču-chaju]], ktorý je zároveň najdlhším mostom cez more na svete.
==Ekonomika ==
{{bez zdroja}}
▲Základ ekonomiky Hongkongu tvorí zahraničný obchod, valutovo-finančné operácie, elektronický, spracovateľský, ľahký a textilný priemysel, ktorý pracuje predovšetkým na [[export]]. Je tu veľký námorný prístav a uzlové letisko. Dynamika rozvoja všetkých stránok života umožnila priradiť Hongkong k tzv. [[Ázijské tigre|mladým tigrom Ázie]], ktoré sa podľa základných parametrov činnosti približujú k rozvinutým krajinám, ktoré majú vysokú životnú úroveň obyvateľstva.
==Kultúra==
{{bez zdroja}}
===Múzeá===
====Múzeum kultúrneho dedičstva====
| |||