Trianonská mierová zmluva: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
šablóna |
|||
Riadok 3:
[[Súbor:AustriaHungaryWWI.gif|thumb|Náčrt rozdelenia Rakúsko-Uhorska v Trianonskej mierovej zmluve]]
[[Súbor:Magyarorszag 1920.png|náhľad|Následky trianonskej zmluvy. Počty obyvateľov a národnostné zloženie sú zo sčítania 1910, ktoré bolo ovplyvnené silnou maďarizačnou politikou v Uhorsku.]]
'''Trianonská mierová zmluva''' alebo '''Trianonská zmluva''' alebo '''trianonský mier''' bola zmluva, ktorá riešila hranice [[Maďarsko|maďarského štátu]], ktorý bol jedným z nástupníckych štátov po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]
Hlavnými účastníkmi konferencie boli [[Dohoda (prvá svetová vojna)|víťazné (dohodové) mocnosti]], ich spojenci a krajiny, ktoré vojnu prehrali. Na strane víťazných mocností stáli [[Spojené štáty]], [[Spojené kráľovstvo|Británia]], [[Francúzsko]] a [[Taliansko]] a ich spojenci [[Rumunsko]], [[Juhoslávia|Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (premenované v roku [[1929]] na Juhosláviu) a [[Česko-Slovensko]]. Porazená strana, bývalá [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorská monarchia]] bola zastúpená [[Maďarsko]]m.
Trianonská mierová zmluva bola
Nové nástupnícke štáty s tichým súhlasom veľmocí, predovšetkým Francúzska, obsadili medzitým väčšiu časť územia bývalého uhorského kráľovstva, na ktoré si robili nároky. Na námietky Maďarska reagovali Čechoslováci, Rumuni, Srbi a Chorváti vo februári 1920 spoločným memorandom. V ňom odmietli akékoľvek zmeny nových hraníc a možné referendá (konalo sa napokon jediné na malom území, ktoré si zabralo Rakúsko). V máji 1919 oznámili Francúzi Maďarom, že ich námietky sa neprijímajú a 4. júna 1919 neostávalo Maďarom nič iné, len zmluvu podpísať.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Trianon - slovo, pri ktorom behá mráz po chrbte|periodikum=pravda.sk|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/553476-trianon-slovo-pri-ktorom-beha-mraz-po-chrbte/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-06-04|dátum prístupu=2020-06-04}}</ref>
Zmluvou boli potvrdené hranice Maďarska s Rakúskom, Česko-Slovenskom, Rumunskom a Juhosláviou. Maďarsko zároveň definitívne uznalo úplnú nezávislosť Česko-Slovenska, vrátane Podkarpatskej Rusi. Maďarsko sa vzdalo všetkých nárokov na územia mimo určených maďarsko - česko-slovenských hraníc. Komisia zložená zo siedmich členov, piatich zástupcov mocností, jedného zástupcu Česko-Slovenska a jedného zástupcu Maďarska, bola vytvorená, aby vytýčila hranice s Maďarskom. Česko-slovenský štát sa zaviazal, že v [[Bratislava|Bratislave]] na pravom brehu [[Dunaj]]a (na území dnešnej [[Petržalka|Petržalky]]) nepostaví žiadne vojenské stavby. Maďarsko bolo tiež zaviazané zaplatiť Česko-Slovensku vojnové reparácie.
Maďarsko tiež súhlasilo s ochranou národnostných menšín, pričom nemaďarským národnostným menšinám na území Maďarska bolo priznané právo vyjadrovať sa ústne a písomne v rodnom jazyku na súdoch. V oblastiach, kde bolo podstatné zastúpenie menšín, malo byť týmto umožnené základné vzdelanie v rodnom jazyku. V miestach s početným zastúpením mali mať menšiny aj pomerný prístup k verejným fondom štátu, mesta alebo iného celku pre vzdelávacie, náboženské a charitatívne účely.
Řádek 16 ⟶ 20:
Maďarsko získalo časť území bývalého Uhorska pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] ([[1938]]), [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] (1938) a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]] ([[1940]]). Po vojne však muselo prakticky všetky nadobudnuté územia znovu vrátiť na základe [[Parížska mierová zmluva|Parížskej mierovej zmluvy]] z roku [[1947]], ktorá aj rozhodla, že tieto zmluvy boli od začiatku do konca podla medzinárodného práva neplatné („[[ex tunc]]“).
== Nem, nem soha! ==
Dôsledky Trianonu boli pre Budapešť zdrvujúce. Vari najbolestivejšie niesla stratu Sedmohradska, považovaného za srdce národa, ktoré sa odteraz stalo aj oficiálne súčasťou Rumunska. Ťažké však bolo pre ňu aj odstúpenie Horného Uhorska (Felvidéku), čiže Slovenska, Československej republike.<ref name=":0" />
Pre väčšinu Slovákov sa Trianon nikdy nestal symbolom národného víťazstva. Lebo vždy sa spájal so slovami iredenta a revizionizmus, vyvolával zhoršenie susedských vzťahov. Oslavoval sa vznik ČSR a neskôr SNP, nie však podpísanie zmluvy vo Versailles.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Holec|meno=Roman|titul=Trianon – triumf alebo katastrofa?|vydanie=|vydavateľ=Marenčin PT|miesto=|rok=|isbn=9788056905883|strany=}}</ref>
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
| |||