'''Viliam Talský''', známy tiež pod krycím menom ''Láďa'' (* [[28. september]] [[1904]], [[Vígľaš]], [[okres Zvolen]]{{--}}† [[3. december]] [[1953]], [[Bratislava]]), dôstojník. V období [[1925]]-[[1944]] príslušník československej a slovenskej armády. Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] Po druhej svetovej vojne nebol prijatý do ČSĽA a bola mu odobraná hodnosť . Roku [[1947]] pre opustenie a následné [[východoslovenskáOperácia armádaKartoffelernte|východoslovenskejodzbrojenie Východoslovenskej armády]] Národným súdom v Bratislave odsúdený na 15 rokov väzenia. Pre chorobu predčasne prepustený.
== Rodina ==
Riadok 18:
Študoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach, na aplikačnej škole pre ženijné vojsko v Litiměřiciach a na Vysokej škole vojenskej v Prahe. Vojak z povolania, príslušník československej armády, [[1939]]-[[1944]] slovenskej armády.
Talský pôsobil roku [[1944]] v hodnosti plukovníka ako náčelník štábu Ministerstva národnej obrany v [[Bratislava|Bratislave]]. Od augusta [[1944]] ako zástupca generála [[Augustín Malár|A.Augustína Malára]] v Prešove. Veliteľom vojenského ústredia SNR J.plukovníkom [[Ján Golian (generál)|Jánom Golianom]] bol poverený viesť východoslovenskú armádu do pripravovanej akcie proti Nemcom. Po zachytení signálu k ozbrojenému odporu [[29. august]]a [[1944]] však úlohu nezvládol, v noci z [[30. august|30.]] na [[31. august]]a [[1944]] odletel do [[Poľsko|Poľska]] k maršalovi [[Ivan Konev|Ivanovi Konevovi]] dohodnúť koordináciu bojových akcii s Červenou armádou a odložil ich začiatok na [[2. september]] [[1944]]. Nerozhodnosťou a neplánovaným odchodom zo Slovenska sa pričinil o rozpad dvoch divízií a následné [[východoslovenskáOperácia armádaKartoffelernte|východoslovenskejodzbrojenie Východoslovenskej armády]], ktorá ako celok do ozbrojenej akcie v rozhodujúcej chvíli nezasiahla a Nemci ju [[Operácia Kartoffelernte|odzbrojili]]. Dňa [[15. september|15. septembra]] sa vrátil na Slovensko, na východnom Slovensku sa usiloval organizovať rozptýlených vojakov do partizánskeho boja. Od decembra [[1944]] sa stal príslušníkom [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru v ZSSR]] a krátko velil aj jeho 3. československej brigáde. Ako veliteľ brigády robil všetko pre to aby svoju predošlú vinu napravil a aby sa osvedčil. Sám [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] bol s jeho činnosťou spokojný. Postupne po prechode činiteľov povstania zo slovenských hôr k Červenej armáde množili sa ich požiadavky na to aby bol Talský zatknutý, čomu nakoniec Svoboda vyhovel.
Po vojne v roku [[1947]] Národný súd Talského v Bratislave potrestal za zradu SNP a odsúdil ho na 15 rokov väzenia. Talský si však neodpykal celý trest a po piatich rokoch väzenia zomrel.
