|
Sultán [[Selim I.]] (1512{{--}}1520) dramaticky rozšíril východné a južné hranice ríše tým, že porazil šáha [[Ismail I.|Ismaila]] zo [[Safíjovci|Safíjovovcov]] v [[Bitka pri Čaldiránskej rovine|bitke pri Čaldiráne]].<ref>Savory, R. M. (1960). "The Principal Offices of the Ṣafawid State during the Reign of Ismā'īl I (907–30/1501–24)". ''Bulletin of the School of Oriental and African Studies, University of London''. '''23''' (1): 91–105. doi:10.1017/S0041977X00149006. JSTOR 609888</ref> Selim I. stanovil [[Egypt v osmanskom období|osmanské pravidla v Egypte]] a zabezpečil si námorný vplyv na [[Červené more|Červenom mori]]. Po tejto osmanskej expanzii začalo súperenie medzi [[Portugalská ríša|Portugalskou ríšou]] a Osmanskou ríšou o dominanciu.<ref>Hess, Andrew C. (January 1973). "The Ottoman Conquest of Egypt (1517) and the Beginning of the Sixteenth-Century World War". ''International Journal of Middle East Studies''. '''4''' (1): 55–76. doi:10.1017/S0020743800027276. JSTOR 162225</ref>
[[Súbor:Suleyman young.jpg|náhľad|Sultán [[Süleyman I.|Sulejman I.]], najdlhšie panujúci sultán Osmanskej ríše (1520{{--}}1566)]]
[[Süleyman I.|Sulejman Veľkolepý]] (1520{{--}}1566) dobyl [[Belehrad]] v roku 1521, južnú a strednú časť [[Uhorsko|Uhorska]] a po historickom víťazstve v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] v roku 1526 založil turecké vojvodstvo. Vládol na území dnešného Maďarska (okrem západnej časti) a ostatných stredoeurópskych území. V roku 1529 [[Obliehanie Viedne|obliehal Viedeň]], ale nedokázal ju získať.<ref>Imber, Colin (2002). ''The Ottoman Empire, 1300–1650: The Structure of Power''. Palgrave Macmillan. p. 50. ISBN <bdi>978-0-333-61386-3</bdi>.</ref> V roku 1532 podnikol ďalší útok na Viedeň, ale bol odrazený pri [[Obliehanie Günsu|obliehaní Günsu]].<ref>Thompson, Bard (1996). ''Humanists and Reformers: A History of the Renaissance and Reformation''. Wm. B. Eerdmans Publishing. p. 442. ISBN <bdi>978-0-8028-6348-5</bdi>.</ref> Transylvánia, Valašsko a časť [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]] sa stali kniežatstvami (ejáletmi) Osmanskej ríše. Na východe [[Osmansko-Safíjská vojna (1532-1555)|dobyli]] osmanský Turci v roku 1535 perzský [[Bagdad]], získali kontrolu nad [[Mezopotámia|Mezopotámiou]] a námorný prístup do [[Perzský záliv|Perzského zálivu]]. V roku [[1555]] sa [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] prvýkrát oficiálne rozdelil medzi [[Safíjovci|Safíjovcov]] a Osmanov a zostal ich súčasťou až do konca [[Rusko-turecká vojna (1768–1774)|rusko-tureckej vojny (1768 – 1774)]]. Týmto rozdelením Kaukazu a podpísaním Amasyjského mieru sa západné Arménsko, západný Kurdistan a západné Gruzínsko (vrátane západného Samtskheho) stalo územím Osmanov, zatiaľ čo južný [[Dagestan]], východné Arménsko, východné Gruzínsko a [[Azerbajdžan]] zostali Perzií.<ref>''A Global Chronology of Conflict: From the Ancient World to the Modern Middle East'', Vol. II, ed. Spencer C. Tucker, (ABC-CLIO, 2010). 516.</ref>
Silným spojencom Osmanskej ríše sa stalo [[Francúzsko v ranom novoveku|Francúzsko]] po tom, ako sa spojili do vzájomnej opozícii voči [[Habsburská monarchia|habsburskej]] vláde. Francúzske dobytie [[Obliehanie Nice|Nice]] (1543) a [[Invázia do Korziky (1553)|Korziky]] (1553) bolo úspešné vďaka spojenectvu síl francúzskeho kráľa [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]] a sultána [[Süleyman I.|SulejmanaSüleymana VeľkolepéhoI.]]. Týmto bitkám velili osmanskí admiráli [[Barbarossa Hayreddin Paša]] a [[Turgut Reis]].<ref>Imber, Colin (2002). ''The Ottoman Empire, 1300–1650: The Structure of Power''. Palgrave Macmillan. p. 53. ISBN <bdi>978-0-333-61386-3</bdi>.</ref> Mesiac pred obliehaním Nice podporovalo Francúzsko osmanské vojská s jednotkou delostrelectva počas osmanského [[Obliehanie Ostrihomu (1543)|dobytia Ostrihomu]] v severnom Maďarsku v roku 1543. Po ďalších úspechoch Turkov, habsburský vládca [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]] v roku 1547 oficiálne uznal osmanskú nadvládu v Maďarsku.
Na konci [[Süleyman I.|SulejmanovejSüleymanovej]] vlády mala ríša rozlohu približne 2 273 720 km2 a rozprestierala sa na troch kontinentoch.<ref>Ágoston, Gábor (2009). "Süleyman I". In Ágoston, Gábor; Bruce Masters (eds.). ''Encyclopedia of the Ottoman Empire''. p. 545.</ref> Okrem toho sa ríša stala dominantnou námornou silou, ktorá ovládala väčšinu Stredozemného mora.<ref>Mansel, Philip (1997). ''Constantinople : city of the world's desire 1453–1924''. London: Penguin. p. 61. ISBN <bdi>978-0-14-026246-9</bdi>.</ref> V tejto dobe bola Osmanská ríša vplyvnou súčasťou európskej politickej sféry. Osmani sa zapojili aj do mnohonárodnostných náboženských vojen, keď sa Španieli a Portugalci zjednotili pod Iberskú úniu. Na začiatku 17. storočia začal celosvetový konflikt medzi osmanským kalifátom a Iberskou úniou. Bola to patová situácia, pretože obe mocnosti mali [[Zoznam krajín podľa populácie v roku 1600|podobnú populáciu, technológiu a ekonomickú úroveň]].
[[Súbor:OttomanEmpire1566.png|náhľad|Veľkosť Osmanskej ríše v roku 1566 po smrti [[Süleyman I.|Sulejmana I.]]]]
|
