Podolie (historické územie): Rozdiel medzi revíziami

[[Obrázok:Kamieniec Podolski widok 01.jpg|thumb|Hrad Kamenec Podolský[[Kamianec-Podiľskyj]]]]

'''Podolie''' ([[ruština|rus.]] {{ruukr|Поділля|Подолье}} – ''PodoliePodilľa''}}; [[ukrajinčina{{rus|Подолье|ukr.]] Поділля - ''PodilľaPodolie''}}; [[poľština{{pol|poľ.]] ''Podole''}}; [[nemčina{{deu|nem.]] ''Podolien''}}; [[rumunčina{{ron|rumun.]] ''Podolia''}}) je historické územie v juhozápadnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a z malej časti aj v severnom [[Moldavsko|Moldavsku]].

Podolie sa nachádza východne od [[Vonkajšie Východné Karpaty|Karpát]] na juhozápade dnešnej Ukrajiny a je súčasťou veľkej východoeurópskej Podolskej vysočiny. Je to nížinatá až kopcovitá krajina pretkaná s hlbokými údoliami riek. Najväčšou riekou je [[Dnester]], ktorý sa vlieva do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Tradičným centrom regiónu je historické mesto [[KamjanecKamianec-Podiľskyj]] (ukrajinsky {{ukr|Кам'янець-Подільський}}) s veľkým hradom nad kaňonom rieky [[Smotryč]]. Ďalšie významné mestá sú [[Vinnycia]] (dnes najväčšie), [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], Kotovsk[[Podiľsk]], [[Balta]], [[Mohyliv-Podiľskyj]], [[Žmerynka]] (tiež významný železničný uzol), [[Chotyn]], [[Hajsyn]], Bar, historické mestečká [[Braclav]] a [[Letyčiv]]; v Moldavsku zase najmä Rîbniţa[[Rîbnița]] a [[Camenca]].

Názov je [[slovanské jazyky|slovanský]], rovnakého pôvodu ako v slovenčine (predpona ''po-'' + ''dol(ina)'' + ''-ie'').

Podolie bolo osídlené niekoľkými kultúrami už v neolite[[neolit]]e. Zo [[4. tisícročie pred Kr.|4.]] a [[3. tisícročie pred Kr.|3. tisícročia pred Kr.]] pochádzajú nálezy artefaktov tripolskej kultúry. V staroveku[[starovek]]u tu sídlili [[Skýti]], potom [[Dákovia]] a Géti[[Geti]]. Na obranu proti nim tu bola začiatkom [[2. storočie|2. storočia]] zriadená jedna z vetiev Trajánovho valu. Určitý čas bolo Podolie súčasťou ríše [[Huni|Hunov]], v [[6. storočie|6. storočí]] sa tu usadili [[Slovania]].

V [[14. storočie|14. storočí]] anektovalo Podolie [[Litovské veľkokniežatstvo]]; zároveň sem začali prenikať [[Poliaci]], ktorí kraj získali po smrti litovského kniežaťa Vytautasa[[Vytautas]]a v roku [[1430]].

V [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] tu prebiehali kruté boje s [[Osmanská ríša|Turkami]] (jedna z najväčších bitiek bola pri [[Chotyn]]e). Veľa podolských obcí bolo zničených aj pri [[ChmelnickéhoChmeľnického povstanie|povstaní Bohdana ChmelnickéhoChmeľnického]].

V [[18. storočie|18.]] a [[19. storočiastoročie|19. storočí]] sa v Podolí zrodil východný [[chasidizmus]], mohutné [[Židia|židovské]] [[náboženské hnutia]], ktoré sa rýchlo rozšírilo ďalej vo vtedajšom Poľsku; jeho zakladateľ [[Izrael Baal Sem Tov]] ([[1698]]{{--}}[[1760]]) sa narodil v meste [[KamjanecKamianec-Podiľskyj]] a pôsobil v [[Medžybiž]]i, kde sa narodil o. i. jeho pravnuk [[Nachman z Braclavi]].

Po druhom [[delenie Poľska|delení Poľska]] získalozískala väčšinu oblasti [[cárskeRuská Ruskoríša]] a urobilourobila z neho [[Podolská gubernia|Podolskú guberniu]]; Rusko tu susedilo s Rakúskom, ktorému tiež ostal cíp regiónu.

Po [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]] tu susedili efemérna [[Ukrajinská národnáľudová republika]] a [[Západoukrajinská národnáľudová republika]]; jej malá časť Podolí pripadla [[Poľsko|Poľsku]], kým väčšina územia sa stala v roku [[1922]] súčasťou [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bolo Podolie ťažko poznačené nemeckou inváziou a okupáciou; veľa obyvateľov a takmer všetci [[Židia]] skončili v koncentračných táboroch. Po vojne bolo celé Podolie súčasťou [[Ukrajinská SSR|Ukrajinskej SSR]], teraz patrí samostatnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podolie nebolo industrializované tak ťažko ako ostatné regióny a dodnes tu má silnú pozíciu [[poľnohospodárstvo]], najmä pestovanie ovocia a zeleniny.