Verzia z 14:18, 6. jún 2020 upraviť RI99 (diskusia \| príspevky) 996 editací Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu pokročilá úprava z mobilného zariadenia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:38, 6. jún 2020 upraviť vrátiť Viktor Sfield (diskusia \| príspevky) 6 editací dBez shrnutí editace Značky: odstránenie údržbovej šablóny vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Atómové jadro''' je kladne [[elektrický náboj\|nabitá]] vnútorná časť [[atóm]]u obklopovaná oblasťou záporne nabitých elektrónov, viazané [[Elektrická sila\|elektrickou silou.]]. Takmer celá hmotnosť ~~atómu~~atóma je sústredená v jadre (99,9%) a iba malým zlomkom hmotnosti prispievajú ~~elektróny~~elektóny. Pozostáva z [[nukleón]]ov, t.j. [[protón]]ov (kladne [[elektrický náboj\|nabitých]]) a [[neutrón]]ov (bez [[elektrický náboj\|náboja]]). Hmotnosť protónu je 1,672  648×10<sup>-27</sup> kg. Hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – 1,674 954×10<sup>-27</sup>. Obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica. Q<sub>P</sub> = 1,602×10<sup>-19</sup> C. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro [[vodík]]a bude menšie ako jadro [[železo\|železa]], pričom ~~veľkosť~~velkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia). Protóny a neutróny sú viazané [[Silná interakcia hmotných objektov\|silná interakcia]] t.j. jadrovou silou, ktorá na krátke vzdialenosti prekonáva ~~odpudivú~~odpodivú elektrickú silu protónov, kde neutróny ~~pomáhajú~~pomahajú ~~„udržať“~~"udržať" protóny pri sebe.▼ ~~{{Bez zdroja}}~~ ▲'''Atómové jadro''' je kladne [[elektrický náboj\|nabitá]] vnútorná časť [[atóm]]u obklopovaná oblasťou záporne nabitých elektrónov, viazané [[Elektrická sila\|elektrickou silou]]. Takmer celá hmotnosť atómu je sústredená v jadre (99,9%) a iba malým zlomkom hmotnosti prispievajú elektróny. Pozostáva z [[nukleón]]ov, t.j. [[protón]]ov (kladne [[elektrický náboj\|nabitých]]) a [[neutrón]]ov (bez [[elektrický náboj\|náboja]]). Hmotnosť protónu je 1,672 648×10<sup>-27</sup> kg. Hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – 1,674 954×10<sup>-27</sup>. Obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica. Q<sub>P</sub> = 1,602×10<sup>-19</sup> C. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro [[vodík]]a bude menšie ako jadro [[železo\|železa]], pričom veľkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia). Protóny a neutróny sú viazané [[Silná interakcia hmotných objektov\|silná interakcia]] t.j. jadrovou silou, ktorá na krátke vzdialenosti prekonáva odpudivú elektrickú silu protónov, kde neutróny pomáhajú „udržať“ protóny pri sebe. Odvetvie fyziky zaoberajúce sa skúmaním atómov ako napr. zloženie, sily vo vnútri, sa volá [[jadrová fyzika]]. ~~Atómové~~Atomové jadrá s odlišným počtom neukleónov majú odlišné vlastnosti. V súčastnosti je známych viac ako 3000 ~~rôznych~~rôzných konfigurácii nukleónov. Zloženie jadier je dôležité nielen pre fyziku, ale aj pre chémiu. ~~Chemické~~Jadrá s rozličným zložením sa často výrazne odlišujú fyzikálnymi vlastnosťami napr. <chem>^31_15P</chem> je stabilné, kým jadro <chem>^30_15P</chem> je rádioaktívne, chemické vlastnosti prvkom sú ale určené [[Protónové číslo\|protónovým číslom]] (atómovým) ~~značením~~značeným <math>Z</math>, kde <math>Z \geqq 1</math> . Spolu s [[Nukleónové číslo\|nukleónovým číslom]] (hmotnostným) <math>A</math> je zloženie jadra dané <math>^A_ZX</math>, kde <math>X</math> je ~~všeobecná~~všeobencná značka prvku a <math>A-Z=N</math> je počet neutrónov. Dva rôzne nuklidy <chem>^{A}_{Z}X</chem>, <chem>^{A'}_{Z}X</chem> sa nazývajú izotopy prvku <math>X</math>. Elektrický náboj jadra <math>q_j</math> závisí iba od protonového čísla a to rozhoduje o stavbe elektrónového obalu: <math> \qquad q_j= +Z e;\qquad \qquad e\doteq 1,602.10^{-19}C</math> == História ==

Atómové jadro: Rozdiel medzi revíziami