Atómové jadro: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 471 bajtov ,  pred 2 rokmi
d
chýba zhrnutie úprav
dBez shrnutí editace
Značky: vizuálny editor odstránenie údržbovej šablóny
dBez shrnutí editace
Značky: vizuálny editor sekcia Referencie
Odvetvie fyziky zaoberajúce sa skúmaním atómov ako napr. zloženie, sily vo vnútri, sa volá [[jadrová fyzika]].
 
== Časticové zloženie jadier ==
Atomové jadrá s odlišným počtom neukleónov majú odlišné vlastnosti. V súčastnosti je známych viac ako 3000 rôzných konfigurácii nukleónov. Zloženie jadier je dôležité nielen pre fyziku, ale aj pre chémiu. Jadrá s rozličným zložením sa často výrazne odlišujú fyzikálnymi vlastnosťami napr. <chem>^31_15P</chem> je stabilné, kým jadro <chem>^30_15P</chem> je rádioaktívne, chemické vlastnosti prvkom sú ale určené [[Protónové číslo|protónovým číslom]] (atómovým) značeným <math>Z</math>, kde <math>Z \geqq 1</math> . Spolu s [[Nukleónové číslo|nukleónovým číslom]] (hmotnostným) <math>A</math> je zloženie jadra dané <math>^A_ZX</math>, kde <math>X</math> je všeobencná značka prvku a <math>A-Z=N</math> je počet neutrónov. Dva rôzne nuklidy <chem>^{A}_{Z}X</chem>, <chem>^{A'}_{Z}X</chem> sa nazývajú izotopy prvku <math>X</math>. Izotopy možno rozlíšiť alebo oddeliť iba fyzikálnymi metódami ale nie chemickými reakciami. Pre chemické výpočty sú však dôležité aj hmotnosti atómov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pišút, Frei, Fuka|meno=Ján, Václav, Josef|titul=Fyzika Pre 4. Ročník Gymnázia|vydanie=Druhé|vydavateľ=Slovenské Pedagogické Nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-08-01450-4|strany=180-184}}</ref>
 
Elektrický náboj jadra <math>q_j</math> závisí iba od protonového čísla a to rozhoduje o stavbe elektrónového obalu:
 
<math> \qquad q_j= +Z e;\qquad \qquad e\doteq 1,602.10^{-19}C</math>
 
 
 
 
{{Portál|Fyzika||Chémia}}
<references />
{{Výhonok elementárna fyzika}}
{{častice}}